Rodinný dom postavený na sídlisku z doby rímskej, k. ú. Sučany

Počas výkonu štátneho dohľadu nad zabezpečením ochrany archeologických nálezov a nálezísk v katastrálnom území obce Sučany M. Furman v roku 2008 náhodne zistil narušenie kultúrnej vrstvy pri výstavbe rodinného domu, ktorý sa nachádza v najjužnejšej časti intravilánu obce Sučany. Skúmaná poloha predstavuje okrajový výbežok hrebeňa Veľkej Fatry, zvaného Bukovina. V jej tesnej blízkosti, východným smerom sa nachádza známa archeologická lokalita – hrádok Skala, zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Obidve lokality od seba oddeľuje miestny bezmenný potok, ktorý sa vkliňuje medzi strmé skalné steny hrádku a okraj tiahleho hrebeňa Bukoviny.

Narušenie kultúrnej vrstvy bolo spôsobené úpravou pomerne strmého, na sever orientovaného svahu pre výstavbu rodinného domu. Zárezom do svahu sa tak obnažila kultúrna vrstva s početným archeologickým materiálom

Metodika dokumentácie narušenej kultúrnej vrstvy vychádzala zo zistenej situácie a zámeru vlastníkov vybudovať oporný múr, ktorým by sa do budúcna znemožnil prístup k obnaženému profilu. Cieľom bolo teda zdokumentovať priebeh narušenej kultúrnej vrstvy v celom rozsahu výkopu. Profil výkopu bol čiastočne zosunutý a bolo ho nutné zarovnať a  začistiť. Vzhľadom k tomu, že zárez do svahu nemal pravidelný tvar, bol rozdelený na kratšie úseky, viazané na geodeticky zamerané rohy rodinného domu (viď obr. 1 a 2). Súčasne so začisťovaním a dokumentáciou profilu bol na skúmanej ploche a na svahu vytvorenom výkopom vykonaný prieskum detektorom kovov. Vo východnej časti polohy sa prieskumom podarilo nájsť fragment železného nožíka bez možnosti priradenia ku konkrétnej stratigrafickej jednotke. Žiadne iné kovové predmety na skúmanej ploche neboli nájdené.

Profil výkopu bolo možné rozdeliť na dva samostatné sektory: 1 – severný a 2 – južný, oddelené od seba nekompaktným skalnatým podložím medzi zameranými bodmi D a E

Severný sektor – 1 (profil A – D):

V začistenom profile bolo možné identifikovať nasledovné stratigrafické jednotky (Obr. 1)

s. j. 1 – vrchná kamenistá vrstva premiešaná s hlinou, ktorá prestavuje výsledok erózie kamenného brala týčiaceho sa nad skúmanou plochou;

s. j. 2 – vrstva menších vápencových kameňov takmer bez prímesi hliny;

s. j. 3 – do červena prepálená vrstva hliny/mazanice s väčším množstvom keramického materiálu, ostro ohraničená; zo získaných črepov bolo možno zrekonštruovať kompletné dno zásobnice;

s. j. 4 – humusovitá čierna vrstva s menšou prímesou kameňov s bohatým keramickým a osteologickým materiálom;

s. j. 5 – zvetraná horná vrstva kamenného podložia svetlohnedej farby.

Južný sektor – 2 (profil E – H):

s. j. 6 – vrchná kamenistá vrstva premiešaná s hlinou;

s. j. 7 – humusovitá čierna vrstva s menšou prímesou kameňov s bohatým keramickým a osteologickým materiálom;

Interpretácia:

Silno prepálená vrstva označená ako s. j. 3 zachytená v úseku medzi bodmi A a B, obsahovala v spodnej časti nepravidelnú vrstvu črepov a početnú mazanicu. Prítomnosť vrstvy črepov na dne vrstvy a čitateľné ohraničenie prepálenej hliny indikuje, že ide pravdepodobne o pec zapustenú do vrstvy označenej ako s.j. 4.

Na základe vertikálnej stratigrafie možno považovať za pôvodnú sídliskovú vrstvu – s. j. 4, do ktorej bol zapustený objekt – s. j. 3. Objekt bol následne prekrytý zosuvmi, ktorých výsledkom mohla byť vrstva drobného kamenia označená ako s. j. 2 a vrstva nad ňou – s.j. 1. Práve z pôvodnej sídliskovej vrstvy je doložený najpočetnejší keramický a osteologický materiál. O prítomnosti sídliskových štruktúr na skalnom brale nad skúmanou plochou môžu vypovedať keramické fragmenty vo vrchnej (zásypovej) vrstve označenej ako s.j. 1 a s.j. 6.

Keramický materiál získaný zo zberu v bezprostrednom okolí výkopu predstavuje početný súbor typovo rôznorodej keramiky. Najpočetnejšie je zastúpená úžitková hrubostenná keramika s výraznou zložkou anorganických prímesí. Hladené črepy z jemne plavenej hliny zastupujú kraje miskovitých nádob s dovnútra zahnutým okrajom. Najčastejším výzdobným motívom sú vrypy prstom a jednoduché vlnovky. Ide o typickú keramiku rímskej fázy púchovskej kultúry. Zaujímavý nález predstavuje črep z leštenej tuhovanej nádoby so šikmými žliabkami, korene ktorých možno hľadať až v lužickej kultúre.

Keramický materiál zo zdokumentovaných stratigrafických jednotiek má podobný charakter ako črepy získané zo zberu. Najpočetnejším súborom je hrubostenná úžitková keramika. Vrchná kamenistá vrstva premiešaná s hlinou označená ako s.j. 1 a 6 obsahovala okrem najčastejšie zastúpeného hrubostenného keramického materiálu aj niekoľko črepov s výzdobou prstových vrypov (obr. 3) niekedy kombinovaných s rytými líniami, prípadne so zdobením jednoduchou vlnovkou. Plastickú výzdobu zastupuje črep z hrncovitej nádoby s držadlom so širokým vertikálnym žliabkom.

V súbore črepov z vrstiev označených ako s.j. 4 a 7 prevláda oxidačne vypálená keramika okrových odtieňov, na niektorých črepoch s jednoduchou vlnovkou. Výzdoba pozostávajúca zo súboru zvislých a šikmých rýh vytvárajúca kosoštvorcovú sieť bola aplikovaná na tele svetlohnedej baňatej nádoby (obr. 4). Podobný spôsob výzdoby je možné vidieť aj na črepe č. 10. Kvalitne vypálený črep s jemne plavenej hliny s výzdobou vodorovne, v troch radoch nahusto vtláčaných jamôk štvorcového tvaru sa vymyká klasickej výzdobe púchovskej kultúry (obr. 5). Napodobňovanie vodorovného radielka  ako aj ryté mriežkovanie sú podľa K. Pietu dokladom germánskych vplyvov. Typickú púchovskú keramiku dokladajú črepy zdobené vtlačenými jamkami trojuholníkového tvaru. Z pôvodnej sídliskovej vrstvy pochádza aj čierna tuhovaná keramika a keramický fragment s výraznou vápennou prímesou, ktorý je typický skôr pre laténsku fázu púchovskej kultúry.

K zaujímavým predmetom zachyteným v základnej sídliskovej vrstve – s.j. 4 môžeme priradiť fragment pravdepodobne hlineného závažia.

O sídliskovom charaktere polohy svedčia veľké kusy mazanice zachytené v s.j. 6 a 7. Priemer odtlačenej guľatiny na jednom z dochovaných kusov mal 11 cm.

Z prepálenej vrstvy interpretovanej ako pravdepodobne pec sa dochovalo okrem veľkého množstva veľmi drobivej mazanice s výraznou prímesou pliev, slamy a odtlačkami prútov o priemere cca 1,2 až 1,5 cm aj takmer celé dno hrncovitej nádoby s priemerom dna 20 cm (črep č. 6).

Početná skupina hrubostennej keramiky, zachytená vo vrstvách označených ako s.j. 1, 6 a 7 pochádza zrejme z rozmerných zásobníc. Najväčšie (až do 170 litrov) a remeselne najdokonalejšie kusy pochádzajú z doby laténskej (Pieta 1996, 57), keď sa zhotovovali veľké sudovité nádoby s von vyhnutým okrajom podľa starého spôsobu, ale aj nové zásobnice – doliá so zosilneným golierovitým okrajom, ktoré z antických predlôh prevzali keltskí hrnčiari. V priebehu staršej doby rímskej ich obľuba postupne mizne. Ich znovuobjavenie sa datuje až na koniec doby rímskej (Pieta 1996, 57).

Početný súbor predmetov zachytený vo všetkých stratigrafických jednotkách predstavujú zvieracie kosti, pravdepodobne z rôznych druhov hospodárskych zvierat.

V roku 1958 I. Hrubec (1961, 209) uskutočnil na severnom úpätí hrádku zisťovací výskum, vyvolaný budovaním vodovodného kanálu, pri ktorom bola narušená kultúrna vrstva z množstvom keramického materiálu prevažne púchovskej kultúry. Archeologickou sondou (s rozmermi 30 x 2 m) sa zachytilo sídlisko s dvomi fázami púchovského osídlenia a jednou premiešanou vrstvou s črepmi doby rímskej a stredovekým materiálom.

Súčasťou zachyteného sídliska boli pravdepodobne i objekty z doby rímskej nájdené v r. 1954 pri stavebných prácach v priestore medzi tehelňou a severným podhradím Skaly. Roztrúsené objekty sa pravdepodobne nachádzajú na celej ploche medzi Skalou a inundačným územím Váhu (Petrovský-Šichman 1964, 87, 88). Tomu nasvedčujú i nálezy pravekej keramiky z polí severovýchodne od miesta kde realizoval I. Hrubec výskum v roku 1954 a severozápadne od hradiska Skala. Ide prevažne o hrubostennú úžitkovú keramiku s výraznou anorganickou prímesou, ojedinele zdobené vlnovkami alebo vrypmi podobného charakteru ako materiál pochádzajúci z dokumentovaného profilu. Atypické črepy z bližšie nedatovaného sídliska sa našli i v južnom podhradí Skaly, na severnom úpätí kopca Dielča (Petrovský-Šichman 1964, 87).

Dokumentáciou profilu kultúrnej vrstvy za rodinným domom na parcele 1281 s bohatým archeologickým materiálom sa preukázalo osídlenie územia pod hrádkom Skala ešte v širšom rozsahu ako bolo doteraz známe. Získaný keramický materiál svedčí o púchovskom osídlení skúmanej polohy, pričom väčšina materiálu pochádza z jej rímskej fázy. Črepy s výzdobou nechtových vpichov, priečneho mriežkovania a napodobňovania vodorovnej výzdoby radielkom svedčia o germánskom vplyve v keramickej produkcii. Masívne črepy zo zásobníc a črep s výraznou vápennou prímesou pravdepodobne poukazujú na pretrvávanie starších, laténskych, ba dokonca, v prípade fragmentu leštenej tuhovanej nádoby so šikmými žliabkami, azda predpúchovských tradícií.

 

LITERATÚRA:

FURMAN, Martin – REPKOVÁ, Stanislava: Dokumentácia archeologických nálezov zistených počas stavebnej činnosti v okrese Martin. In. AVANS v roku 2010, Nitra 2015, s. 95-98.

HRUBEC, Igor: Výskum včasnodejinného sídliska v Sučanoch. In. Slovenská archeológia IX 1-2, Nitra 1961.

PETROVSKÝ-ŠICHMAN, Anton: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In. Vlastivedný zborník Považia, 6, 1964.

PIETA, Karol: Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Bratislava 1996.