Pravekú lokalitu objavili pracovníci Múzea Slovenského krasu v roku 1954. Refúgium sa nachádza na severovýchodnej časti vápencového vrchu Siná a vytvára asi 100 m dlhú plošinu, sklonenú smerom na juh na rozhraní katastrov Demänovská Dolina a Pavčina Lehota. Jediný možný vstup je po úzkom hrebeni z obce Pavčina Lehota cez vstupnú bránu. Z východnej a severovýchodnej strany uzatvára jasne čitateľný val. Na severovýchodnom temene valu možno vo vývrate stromu pozorovať veľké pieskovcové platne, z časti so stopami po prepálení. Ide o nasucho kladenú kamennú plentu valu. Okolo valu sa našli veľké žulové balvany. Sondážnym výskumom A. Droppu sa okrem žulových balvanov a okruhliakov preukázal aj výskyt črepov, ktoré podľa V. Budinského-Kričku pochádzajú z lužickej kultúry. Osídlenie polohy dokladá aj krasový útvar, v súčasnosti hlboký 16,5 m s umelým násypom okolo otvoru, nachádzajúci sa južne od kóty 1438 (v literatúre je mylne uvádzaný ako umelo vytvorená studňa). V roku 2016 Jaskynný klub Demänovská Dolina v spolupráci s SMOPaj uskutočnili prieskum krasového útvaru, počas ktorého narazili o. i. aj na ľudskú kostru. Ako uvádza vedúci prieskumu P. Herich v zápiskoch z tretieho dňa prieskumu „…podvečer zrazu ospalú atmosféru tábora narušuje vzrušený hovor kopajúcich. Ľudská lebka! Filip z dna priepasti komunikuje nahor, my opodiaľ počujeme len tých dvoch na plošine. Máme ľudskú lebku! Nikto im neverí, no i tak sa zipsy stanov otvárajú, náš archeológ konečne obžíva, doteraz sa vyhýbajúc kontaktu so svetom na krasovej plošine. Chvíľu nevieme overiť pravosť informácie, len nerozhodne na seba hľadíme; až kým ľahká, takmer prázdna bandaska nepristáva na plošine. Tak predsa…

Nastáva vzrušený hovor, premýšľame, čo to znamená. Narazili sme konečne v hľbke tri metre na kultúrnu vrstvu obyvateľov 2500 rokov starého refúgia? Kde sú ďalšie kosti? Boli dole aj stavce, aby sme potvrdili jej význam ako obety?

Schádzam do priepasti, no viac tu nevidieť. Lebka sa zachytila pod strmo ukloneným stropom priepasti, ostatné časti kostry sú zrejme rozhádzané nižšie posunmi výplne priestoru. Kopanie končí, uvidíme zajtra.“ Išlo o nešťastnú náhodu, alebo o násilnú smrť? V súčasnosti kostrové pozostatky skúmajú antropológovia.

Obr. 1 Súbor nálezov z lokality Na jame (kresba M. Furman 2016)

Je zrejmé, že dno krasového útvaru ešte nebolo zachytené.

Povrchovým prieskumom v rokoch 2015 a 2016, spojeným s prieskumom detektorom kovov, boli zistené viaceré železné predmety, medzi ktorými sa vyníma hrot oštepu (Obr. 1: 1).

Zlomky keramiky zastupuje nezdobený, prevažne hrubostenný keramický materiál, ktorý možno priradiť do obdobia predpúchovského horizontu (Obr. 1: 6, 7, 8). V súbore sa vyskytujú aj sekundárne silno prepálené črepy. Zaujímavosťou tejto lokality sú drobné žulové okruhliaky, tzv. projektily koncentrujúce sa pri vstupnej bráne do hradiska. Jeden takýto žulový okruhliak bol nájdený približne 500 m východne od lokality na hrebeni smerujúcom k hradisku. Nepochybne ide o doklad obrany obyvateľov refúgia voči nepriateľovi. Prepálené pieskovcové platne a sekundárne prepálená keramika svedčia pravdepodobne o neúspešnosti tejto obrany.

 

LITERATÚRA:

FURMAN 2016: Opevnenia na Liptove. Refúgia, hradiská a hrádky od praveku po stredovek. Žilina 2016.

http://www.speleodd.sk