septentrio https://www.spolokseptentrio.sk Podporujeme kultúrne povedomie a bohatstvo severného Slovenska Thu, 02 Feb 2023 13:08:18 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=6.4.3 https://www.spolokseptentrio.sk/wp-content/uploads/2016/09/cropped-favicon-32x32.png septentrio https://www.spolokseptentrio.sk 32 32 Nová stránka o olovených plombách https://www.spolokseptentrio.sk/2023/02/02/nova-stranka-o-olovenych-plombach/ https://www.spolokseptentrio.sk/2023/02/02/nova-stranka-o-olovenych-plombach/#respond Thu, 02 Feb 2023 13:07:15 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4518

Plomba č. 0017 z Varína

Milí návštevníci našej stránky. Dávame Vám do pozornosti našu novú živú web stránku o olovených plombách, kde postupne pridávame všetky známe olovené plomby predovšetkým z nášho kraja.

Nájdete ju tu:

https://plomby.spolokseptentrio.sk/

Budeme vďační za každý nový prírastok. Pre nás sú dôležité informácie o pôvode každej jednej.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2023/02/02/nova-stranka-o-olovenych-plombach/feed/ 0
Objavy z Pod Rohačky https://www.spolokseptentrio.sk/2022/09/20/objavy-z-pod-rohacky/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/09/20/objavy-z-pod-rohacky/#respond Tue, 20 Sep 2022 08:18:44 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4468 Spolok SEPTENTRIO v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR a Krajským pamiatkovým úradom Žilina Vás všetkých pozýva na verejnú prezentáciu výsledkov archeologického výskumu z rokov 2018 – 2022 z polohy Pod Rohačkou, k. ú. Ploštín.

Prednášku, ktorá sa uskutoční v Kultúrnom dome v Ploštíne 27. októbra 2022 o 17.00 hod, budú viesť Martin Furman, Ján Zachar a Michal Felcan. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia vybraných archeologických nálezov priamo z lokality. Tešíme sa na stretnutie.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/09/20/objavy-z-pod-rohacky/feed/ 0
Archeologická obhliadka na budúcich chodníkoch pri kaštieli v Hornej Lehote priniesla zaujímavé nálezy https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/archeologicka-obhliadka-na-buducich-chodnikoch-pri-kastieli-v-hornej-lehote-priniesla-zaujimave-nalezy/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/archeologicka-obhliadka-na-buducich-chodnikoch-pri-kastieli-v-hornej-lehote-priniesla-zaujimave-nalezy/#respond Mon, 28 Mar 2022 14:39:37 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4450 V súvislosti s obnovou národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa v Hornej Lehote, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 220/0 sa okrem iného realizovali nové prístupové chodníky ku kaštieľu a v jeho okolí. Projekt vyžadoval zemné práce v rozsahu plánovaných trás podľa predloženého projektu. KPÚ Žilina v tejto súvislosti vykonal obhliadku výkopov dňa 5. 4. 2017. Výkopy široké 120 cm a cca 20 cm hlboké nenarušili žiadne archeologické situácie. V sťahovanej vrstve sa nachádzalo veľké množstvo recentného odpadu. Pod ňou sa však nachádzali zaujímavé novoveké nálezy.

Prieskum detektorom kovov v línii budúcich chodníkov sa ukázal ako opodstatnený.  Na viacerých miestach sa podarilo nájsť mince z obdobia od začiatku 19. storočia až po socialistické razby. Okrem mincí sa našla jedna olovená plomba z vreca múky pôvodom z Lučenca, kvality č. 7 (obr. 1),

Obr. 1 Olovená plomba z kaštieľa v Hornej Lehote (foto: D. Mišúr).

päť novovekých gombíkov a dve vojenské nášivky v tvare orla, patriace členovi horského útvaru nosené na golieri vojenskej uniformy (obr. 2).

Obr. 2 Vojenské nášivky horského pešieho pluku nájdené pri kaštieli v Hornej Lehote (spracoval: M. Furman).

Všetky nálezy boli objavené plytko, max. 10 cm pod skrývkou. Zaujímavým nálezom je jedna líra Viktora Emmanuela III. z roku 1906 kedy kaštieľ postupne upadal (obr. 3).

Obr. 3 Jedna líra Viktora Emmanuela III. z roku 1906 (foto: M. Furman).

Pri obhliadke areálu kaštieľa bolo zistené veľké množstvo novovekej keramiky (vyše 150 črepov) na haldách zeminy na nádvorí kaštieľa (obr. 4, 5).

Obr. 4 Výber okrajov z nádob získaných z háld pri kaštieli (foto: D. Mišúr).

Obr. 5 Ušká z nádob z háld pri kaštieli v Hornej Lehote (foto: D. Mišúr).

Podľa vyjadrenia majiteľa, zemina pochádza z čistenia hospodárskych budov, ktoré ohraničujú juh a juhozápad pozemku. Ide o jednopodlažné podpivničené murované maštale. Črepy z háld dokladajú rôznorodú úžitkovú keramiku väčšinou so zelenou glazúrou pokrytou len okolo vnútornej strany ústia nádob, ale objavujú sa aj mladšie zlomky s hnedou či žltou glazúrou. Rámcovo možno získaný súbor datovať do obdobia 17. až začiatku 20. storočia. Predstavuje vhodný súbor na podrobnejšiu analýzu. S vlastníkom kaštieľa bolo dohodnuté, že akékoľvek stavebné práce na kaštieli, prípadne v jeho areáli je nevyhnutné oznámiť KPÚ Žilina.

Obr. 6 Kaštieľ v Hornej Lehote pred obnovou (foto: V. Majtan).

Podľa výsledkov architektonicko-historického výskumu z rokov 2014-2015 (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 67), prvá stavebná fáza Abaffyovského kaštieľa zodpovedá renesančnej etape doloženej aj historickými prameňmi z roku 1616, kedy sa prvý krát objavuje v písomnostiach predstaviteľov rodiny Abaffy (Janura/Čajka 2011, 38). V priebehu 17. a začiatku 18. storočia sa objavujú správy aj o okolitých stavbách majera a hospodárskych budov (Janura/Čajka 2011, 39).

Obr. 7 Časť chodníkov pri kaštieli v Hornej Lehote po odstránení vrchnej vrstvy (foto: M. Furman).

Časť získanej keramiky by mohla súvisieť práve s týmto obdobím. Druhú stavebnú fázu kladenú autormi architektonicko-historického výskumu na prelom 18. a 19. storočia (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 69), z archeologického hľadiska dokladajú nálezy grajciarov z roku 1800 nájdené v bezprostrednom okolí objektu kaštieľa a časť zlomkov glazovanej keramiky. Poslednou, treťou etapu boli stavebné úpravy okolo polovice 19. storočia, niektoré z nich pravdepodobne vyvolané požiarom z roku 1865. Bolo to zároveň obdobím, kedy sa kaštieľ posledný krát využíval ako rodová rezidencia (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 70). Nález nášiviek z goliera vojenskej uniformy patriacich členovi horského pešieho pluku, ktorý od októbra 1922 pôsobil v Dolnom Kubíne môže poukazovať na využite objektu v 20. storočí aj pre vojenské účely.

 

zdroj:

Furman, Martin. Výskumná dokumentácia z obhliadky stavby „Zámer obnovy NKP – Kaštieľ v Hornej Lehote“. Žilina 2020, VD 19/2017, č. VD v archíve KPÚ Žilina: T 930.

Furman, Martin. Horná Lehota II. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 41-43.

Janura, Tomáš/Čajka Michal. Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej stolici. Liptovský Mikuláš 2011.

Zvedelová, Kristína/Čajka, Michal. Kaštieľ v Hornej Lehote. Č. ÚZPF SR: 220/1. Architektonicko-historický výskum. August 2014 – august 2015. Archív KPÚ Žilina, nepublikované.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/archeologicka-obhliadka-na-buducich-chodnikoch-pri-kastieli-v-hornej-lehote-priniesla-zaujimave-nalezy/feed/ 0
Výkop pre kanalizáciu v Hornej Lehote narušil staršiu stavbu, okr. Dolný Kubín https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/vykop-pre-kanalizaciu-v-hornej-lehote-narusil-starsiu-stavbu-okr-dolny-kubin/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/vykop-pre-kanalizaciu-v-hornej-lehote-narusil-starsiu-stavbu-okr-dolny-kubin/#respond Mon, 28 Mar 2022 12:42:31 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4444  

V súlade so záväzným stanoviskom KPÚ Žilina stavebník oznámil začiatok výkopových prác na stavbe rozšírenia vodovodu a kanalizácie na novovzniknutej miestnej komunikácii v k. ú. Hornej Lehoty. V deň obhliadky 22. 8. 2016 bola ryha pre osadenie inžinierskych sietí vykopaná a z časti zasypaná. Na južnom úseku stavby v otvorenom výkope sa v dĺžke cca 20 m nachádzala porušená archeologická vrstva so stopami po výraznom prepálení s výskytom uhlíkov, mazanicou, zlomkami nádob, kachlíc a zvieracími kosťami. Na základe získaného materiálu bolo možné na obhliadke skonštatovať, že výkopom bol narušený archeologický objekt, pravdepodobne staršia stavba z obdobia 18. až 19. storočia.

Podľa florálneho motívu zlomku neglazovanej kachlice a sprievodných zlomkov keramiky je datovanie do tohto obdobia opodstatnené (obr. 1).

Obr. 1 Zlomok kachlice z narušeného objektu (foto: D. Mišúr).

Na podklade 2. vojenského mapovania a ortofoto snímkov z roku 1950 možno predpokladať, že v mieste zachytenej kultúrnej vrstvy stal hospodársky alebo obytný objekt. KPÚ Žilina pozastavil v mieste zistených nálezov stavbu do doby zabezpečenia archeologického výskumu. Archeologický výskum následne realizovala spoločnosť Archeovýskum s. r. o. dňa 31. 8. 2016. Výskum preukázal porušenie výrazne prepálenej kultúrnej vrstvy s uhlíkmi, mazanicou a keramikou. Na základe zistených skutočností realizátor výskumu predpokladá narušenie pozostatkov novovekého archeologického objektu, zrejme drevenice z obdobia 18.-19. stor.

Zlomky keramiky zastupujú zväčša neglazované kusy z tiel hrncovitých nádob, profilované okraje, zlomky z dien a masívne uško. Prevažuje oxidačný výpal a vyšší obsah anorganického ostriva v podobe drobných kamienkov a piesku (obr. 2).

Obr. 2 Zlomky keramiky z narušeného objektu (foto: D. Mišúr).

Obr. 3 Detail na prepálenú vrstvu s mazanicou a zlomkami keramiky (foto: M. Furman).

zdroj:

Furman, Martin. Horná Lehota I. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 39-40.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/28/vykop-pre-kanalizaciu-v-hornej-lehote-narusil-starsiu-stavbu-okr-dolny-kubin/feed/ 0
Dokumentácia starších podláh v r.k. kostole sv. Kozmu a Damiána v Háji, okr. Turčianske Teplice https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/dokumentacia-starsich-podlah-v-r-k-kostole-sv-kozmu-a-damiana-v-haji-okr-turcianske-teplice/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/dokumentacia-starsich-podlah-v-r-k-kostole-sv-kozmu-a-damiana-v-haji-okr-turcianske-teplice/#respond Fri, 25 Mar 2022 13:41:30 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4420 KPÚ Žilina uskutočnil obhliadku v súvislosti s odstraňovaním novodobej dlažby v rámci svätyne r. k. kostola sv. Kozmu a Damiána v Háji. Novodobá dlažba bola uložená na suť siahajúcu do hĺbky 45 cm od pôvodnej úrovne (obr. 1). Výplň sutín predstavoval veľmi jemný materiál držiaci vlhkosť. V zásype boli zároveň rôzne veľké lomové kamene (pravdepodobne z prestavieb kostola), fragmenty tehál bez značky s rozmermi: 27,5 x 14,5 x 6 cm a pôvodnej pieskovcovej dlažby dvoch typov.

Prvý typ má rozmery 37 x 35 x 4 cm, druhý typ 32 x 32 x 2,5 cm (obr. 2).

Obr. 2 Dva typy pieskovcovej dlažby zo svätyne kostola (foto: M. Furman).

Výkopmi neboli narušené žiadne hroby. Úroveň po odstránení sutín predstavuje nerovný povrch maltového lôžka na viacerých miestach so stopami po pôvodnej pieskovcovej dlažbe druhého typu s rozmermi 32 x 32 x 2,5 cm s klasickým ukladaním do viazanej väzby. Pri severovýchodnom rohu svätyne a pred menzou sa nachádza vápenná podlaha s udupaným povrchom – pred menzou výrazne preliačená – zrejme z dôvodu pochovávania v tomto priestore. Zdá sa, že pieskovcová dlažba bola kladená na pôvodnú vápennú podlahu. Pozdĺž južnej steny sa maltové lôžko nenachádzalo. Pieskovcová dlažba pravdepodobne súvisí s prestavbou kostola začiatkom 17. storočia. Pôvodnú stredovekú podlahu mohla tvoriť tehlová podlaha osadená do maltového lôžka, prípadne čistá vápenná podlaha s udupaným povrchom, ktorá sa zachytila pred menzou.

zdroj:

Furman, Martin. Háj II. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 37-38.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/dokumentacia-starsich-podlah-v-r-k-kostole-sv-kozmu-a-damiana-v-haji-okr-turcianske-teplice/feed/ 0
Kanalizáciou narušený archeologický objekt lužickej kultúry v Háji, okr. Turčianske Teplice https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/kanalizaciou-naruseny-archeologicky-objekt-luzickej-kultury-v-haji-okr-turcianske-teplice/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/kanalizaciou-naruseny-archeologicky-objekt-luzickej-kultury-v-haji-okr-turcianske-teplice/#respond Fri, 25 Mar 2022 13:25:44 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4414 Dňa 14.10.2014 KPÚ Žilina z vlastného podnetu vykonal obhliadku stavebných prác v k. ú. obce Háj, ku ktorým sa v minulosti nevyjadroval. Keďže stavebné práce sa realizovali v centre jednej z najstarších obcí Turca, archeológ KPÚ Žilina predpokladal možnosť narušenia archeologických situácií na predmetnom území. V deň obhliadky bola realizovaná kanalizácia v celej dĺžke STOKY „A-2-1“, pričom časť už bola zasypaná a nebolo teda možné uskutočniť obhliadku celého úseku. V  západnej časti STOKY „A-2-1“ boli z profilu vybraté fragmenty včasnonovovekej keramiky, ktoré sa však nachádzali premiešané v podkladnej vrstve cestnej komunikácie.

Pri šachte č. 60, pod podkladnou vrstvou miestnej komunikácie, bola zachytená narušená archeologická vrstva, resp. objekt s viacerými kúskami rôzne veľkej mazanice s odtlačkami po drevenej konštrukcii a tromi fragmentmi črepov. Fragment zvieracej kosti sa pri začisťovaní kultúrnej vrstvy rozpadol. KPÚ Žilina následne podal podnet na zabezpečenie zistených archeologických skutočností a podmienil ďalšie práce ich oznámením vopred na KPÚ Žilina. Archeologickým výskumom sa podarilo zdokumentovať narušený objekt v dĺžke cca 2 m. Z objektu pochádzajú zlomky hrubostennej keramiky a rôzne veľké zlomky mazanice, ktoré pravdepodobne patria do obdobia lužickej kultúry. Pri druhej obhliadke 3. 11. 2014 KPÚ Žilina v bočnej vetve kanalizácie už nezistil žiadne archeologické nálezy. Bohužiaľ, najzaujímavejšiu časť výkopu pre kanalizáciu stavebníci zasypali pred príchodom archeológa KPÚ Žilina.

Obr. 1 Vyznačenie miesta nálezu pravekej keramiky a mazanice (spracoval: M. Furman).

Zdroj:

Furman, Martin. Háj I. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 35-36.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/25/kanalizaciou-naruseny-archeologicky-objekt-luzickej-kultury-v-haji-okr-turcianske-teplice/feed/ 0
Lesná cesta narušila polykultúrne sídlisko vo Folkušovej, okr. Martin https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/lesna-cesta-narusila-polykulturne-sidlisko-vo-folkusovej-okr-martin/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/lesna-cesta-narusila-polykulturne-sidlisko-vo-folkusovej-okr-martin/#respond Thu, 24 Mar 2022 16:45:19 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4406 Dňa 31. 10. 2016 M. Furman dostal správu od M. Grencnera z Folkušovej o ťažbe dreva v blízkosti známeho hradiska. Ako uviedol v maili, má obavu, že ťažba môže zasahovať priamo do hradiska. Okrem toho sa v tej dobe už upravovala cesta ktorá poškodzuje terasovitý terén pod lesom. Po spresnení informácií o polohe výstavby lesných ciest, zástupca KPÚ Žilina uskutočnil obhliadku ťažby dňa 11. 11. 2016.

Pri ústi doliny v polohe Palčekové lazy sieť nových lesných ciest výrazne narušila archeologické vrstvy, z ktorých pochádzal archeologický materiál – prevažne zlomky pravekej keramiky a mazanice (Obr. 2).

Obr. 2 Časť narušenej kultúrnej vrstvy novou lesnou cestou (foto: M. Furman).

Výnimočný nález bol objavený priamo v obnaženom profile narúšajúcom kultúrnu vrstvu – miniatúrny dvojramenný čakan (Obr. 1, 3) z mladšej doby bronzovej (Novotná/Furman 2018, 90).

Obr. 3 Nálezová situácia miniatúry dvojramenného čakana (foto: M. Furman).

Zistené skutočnosti boli podnetom na zvolanie stretnutia za účasti vlastníkov pozemkov – predsedu pozemkového spoločenstva, zástupcu ťažobnej spoločnosti a odborného lesného hospodára. Stretnutie sa uskutočnilo na mieste porušených kultúrnych vrstiev. Vzájomne bolo dohodnuté, že pozemkové spoločenstvo: združenie vlastníkov súkromných lesov Folkušová zabezpečí odborné zdokumentovanie všetkých zistených skutočnosti formou archeologického výskumu, na základe podmienok stanovených v rozhodnutí KPÚ Žilina. Archeologický výskum následne realizovala spoločnosť VIA MAGNA, s. r. o., ktorej zástupcovi Dr. M. Horňákovi dňa 29. 9. 2017 M. Furman osobne odovzdal nálezy z obhliadky pozostávajúce zo 16 ks črepov, 2 ks mazanice a 1 ks miniatúry dvojramenného čakana.

Nález miniatúry dvojramenného čakana bol publikovaný (bez obrazovej prílohy) v článku o dvojramenných čakanoch z Belá Dulíc (Novotná/Furman 2018, 77, 85, 89, 90).

zdroj:

Furman, Martin. Folkušová. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 33-34.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/lesna-cesta-narusila-polykulturne-sidlisko-vo-folkusovej-okr-martin/feed/ 0
Stopy pravekého a včasnohistorického osídlenia v Duliciach, okr. Martin https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/stopy-pravekeho-a-vcasnohistorickeho-osidlenia-v-duliciach-okr-martin/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/stopy-pravekeho-a-vcasnohistorickeho-osidlenia-v-duliciach-okr-martin/#respond Thu, 24 Mar 2022 16:33:05 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4401 KPÚ Žilina uskutočnil dňa 24. 4. 2017 krátky povrchový prieskum polohy Nad zásady na základe vizuálnej obhliadky miesta – rovinatá poloha v blízkosti vodného toku sa javila ako vhodné územie pre osídlenie. Poloha sa nachádza na pravom brehu bezmenného potoka južne až juhozápadne od obce Belá-Dulice.

Povrchovým zberom na poli s čerstvo nasiatou obilninou sa na viacerých miestach nachádzali hrubostenné črepy z tiel nádob, bez výzdoby. Zväčša ide o kombináciu oxidačno-redučného výpalu. Kým vnútro nádob je vypálené do čierna vonkajšie steny sú vypálené do červena.

Jeden zlomok hrubostennej nádoby je z jemne plavenej hliny vypálenej do svetlo hneda s viditeľným lešteným povrchom, typickým pre obdobie púchovskej kultúry[1]. Väčšina so získaného keramického materiálu má vysoký obsah anorganickej prímesi v podobe rôzne veľkých kamienkov. Jeden tenkostenný črep s lešteným čiernym povrchom by mohol patriť aj ľudu lužickej kultúry. Dva črepy boli nájdené aj na ľavom brehu bezmenného potoka. Nie je preto vylúčené, že pôvodné sídlisko sa rozprestieralo po obidvoch stranách potoka.

Obr. 1 Pohľad na severozápad na územie prieskumu s doloženými pravekými a stredovekými črepmi (foto: M. Furman).

[1] Nálezy črepov posúdil osobne aj dr. J. Moravčík a prisúdil ich k obdobiu púchovskej kultúry.

Územie je vhodné na povrchovú prospekciu pri ideálnych podmienkach na overenie archeologického potenciálu. Zároveň prípadne rozširujúcu zástavbu podmieniť predstihovým archeologickým výskumom ideálne s využitím geofyzikálnych metód.

Zdroj:

Furman, Martin. Dulice. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 31-32.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/stopy-pravekeho-a-vcasnohistorickeho-osidlenia-v-duliciach-okr-martin/feed/ 0
Unikátne doklady historickej ťažby antimónu v Dúbrave, okr. Liptovský Mikuláš https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/unikatne-doklady-historickej-tazby-antimonu-v-dubrave-okr-liptovsky-mikulas/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/unikatne-doklady-historickej-tazby-antimonu-v-dubrave-okr-liptovsky-mikulas/#respond Thu, 24 Mar 2022 15:20:24 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4393 Dňa 13.3.2014 bola na KPÚ Žilina doručená žiadosť o vyjadrenie k stavbe „Rekreačný dom EDEN, Krížska dolina, Nízke Tatry“ v k. ú. Dúbrava pre územné rozhodnutie k stavbe. Vzhľadom k tomu, že stavba sa nachádza v blízkosti historickej štôlne na ťažbu antimónu s písomnými dokladmi z 18. storočia, KPÚ Žilina v rámci prípravy podkladov pre vyjadrenie k stavbe vykonal obhliadku lokality za účelom spresnenia podmienok pre investora. V deň obhliadky lokality bola predmetná stavba v pokročilom štádiu realizácie – oporné múry a HTÚ (SO 02) boli realizované zrejme na celej ploche budúceho rekreačného domu. Zároveň bol zrealizovaný stavebný objekt SO 07 – jazero a nádrž požiarnej vody.

V severnej časti staveniska boli zistené narušené a z väčšej časti zničené archeologické vrstvy a objekty. Nachádzal sa v nich veľmi početný keramický materiál rámcovo datovaný do konca stredoveku a novoveku. Išlo o hrncovité nádoby s von vyhnutým okrajom so stopami tavby na vnútornej strane. V severnom profile bolo možné vidieť v porušenej kultúrnej vrstve veľké množstvo keramiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti KPÚ Žilina bezodkladne pozastavil akékoľvek stavebné práce na predmetnej stavbe a podal podnet na zabezpečenie všetkých archeologických nálezov a nálezových situácií v rámci celého areálu na príslušný stavebný úrad v súlade s § 127 stavebného zákona. Archeologický výskum následne realizovala spoločnosť Archeovýskum, s. r. o. Výskumom sa podarilo zdokumentovať dva archeologické objekty a čiastočne kultúrnu vrstvu. Ide o jedinečnú situáciu zachytenú v banskom revíre, ktorá dokladá aj konkrétnymi archeologickými nálezmi zhutňovanie vyťaženej antimonitovej rudy v neskorom stredoveku a v novoveku. Aj keď baníctvo v Križskej doline
je písomne doložené až začiatkom 18. storočia, na základe archeologického výskumu môžeme predpokladať, že sa tu ťažila ruda najneskôr od 16. storočia. V celej doline je množstvo banských diel, šácht, štôlní a háld hlušiny. Skutočnosť, že intenzívna banská činnosť v 20. storočí ponechala z väčšej časti archeologické situácie neporušené, možno považovať za prekvapivú, nakoľko v bezprostrednom okolí stáli do začiatku 90. rokov rokov 20. storočia banské budovy a vo vzdialenosti pár desiatok metrov sa nachádzajú vstupy do banských štôlni. Kultúrna vrstva, ktorá bola objavená pracovníkom KPÚ Žilina v západnom a severnom stavebnom záreze, je veľmi výrazná čiernou farbou s hrúbkou 0,1 – 0,5 m a s obrovským množstvom keramických fragmentov datovaných do 16. – 18. storočia. Okrem nich sa našlo aj niekoľko fragmentov železných a kožených predmetov a kusy tkaniny. Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí objekt 2/2014, ktorý bol interpretovaný ako pec štvorcového pôdorysu lemovaný z troch strán nasucho kladenými kameňmi (obr. 2).

Objekt 1/2014 (foto: Ľ. Záhorec).

Nachádza sa na západnom svahu stavebného zárezu v mieste, kde sa terén mierne vyrovnáva. Pec bola zapustená do terénu a na základe dokumentovaného profilu je pravdepodobné, že pôvodný povrch terénu bol v minulosti cca 0,4 až 0,5 m nad objektom. Vo vnútri pece sa nachádzal žltohnedý íl s troskami po tavbe rudy (14 ks) i s keramikou. Ojedinele sa našli aj samotné lupy alebo ich časti s vytaveným antimonitom. Pod touto vrstvou sa nachádzala čierna prepálená vrstva s množstvom uhlíkov a stopami po dreve. Podložie tvorila približne 10 – 15 cm hrubá prepálená sterilná vrstva pozostávajúca z ílu a kamenia. Nález pece dokladá spracovanie vyťaženej rudy priamo na dokumentovanom mieste a teda aj kultúrna vrstva i zrubový objekt nepochybne súvisia s touto činnosťou. Severne od preskúmanej
pece podobná skladba vrstiev s deštruovanými kameňmi s rovnakými nálezmi napovedá, že v okolí možno predpokladať ďalšie podobné objekty na tavbu antimónu.

Obr. 2 Objekt 2/2014 (foto: Ľ. Záhorec).

Približne 10 m východným smerom od objektu 2/2014 sa zachytil objekt 1/2014 (obr. 1). Ide o pravouhlú stavbu s drevenou dlážkou tvorenou pravdepodobne polguľatinovým drevom po obvode a s doskami v strede, ktoré tvorili dlážku. V spráchnivených doskách sa našli keramické fragmenty datované do novoveku, jeden aj so zelenou glazúrou. Výskumom sa podarilo zachytiť len vonkajšiu šírku stavby – 2 m, dĺžka nebola zachytená v celistvosti, pretože zasahovala do lesa a vzhľadom na podmienky výskumu nebolo možné tento priestor preskúmať. Pri povrchovom prieskume okolia objektu 1/2014 bolo zistené, že terén ktorý smeruje ďalej do lesa severným smerom, má takisto charakter zahĺbenia do svahu a vytvára malú terasu. V týchto miestach sa hneď pod povrchom nachádzala čierna kultúrna vrstva s črepmi. Na archeologický materiál veľmi bohatá kultúrna vrstva s uhlíkmi a obrovským množstvom keramických črepov z nádob dochovaných najmä vo fragmentárnom stave bola stavebnými prácami sčasti zničená. Na rôznych miestach sa ju podarilo zachytiť, dokonca aj v husto zalesnenej priľahlej oblasti, pričom kultúrna vrstva s objektmi pecí a malými drevenými zrubovými stavbami sa pravdepodobne nachádzala na ploche
o rozlohe cca 50 x 50 m. Celá vrstva je položená na sterilnom podloží tvorenom kameňmi a žltohnedým ílom. Hrúbka kultúrnej vrstvy sa pohybovala v rozmedzí 0,1 – 0,6 m, pričom v západnom záreze svahu sa pod ňou nachádzala ešte do červenohneda sfarbená prepálená sterilná vrstva, ktorá indikuje prítomnosť zhutňovacích pecí v tomto priestore. Okrem obrovského množstva keramických fragmentov z dien, z okrajov a z tela nádob sa našli aj kúsky kože, tkaniny, trosky a po vytavení rudy aj samotná ruda a vytavený antimón. Na troske často vidieť ešte pozostatky nádob, do ktorých rudu ukladali. Keramika je väčšinou uniformná. Nepodarilo sa nájsť ani jeden fragment z ucha nádoby, čo hovorí o využívaní týchto hrncovitých nádob určených výlučne na tavbu. Nádoby boli bez výzdoby, nanajvýš sa našli stopy po rytej líniovej výzdobe a ojedinele červeno maľovaný motív. Zanedbateľným podielom sa vyskytujú črepy so stopami po zelenej glazúre.

Obr. 3 Profily okrajov nádob zistených počas obhliadky KPÚ Žilina (kreslil: M. Furman).

Väčšina okrajov
je von vyhnutá, ojedinele sa vyskytujú nádoby s rovným alebo iba málo vyhnutým okrajom. Podľa typológie nádob ich možno datovať rámcovo do 16. – 18. storočia a teda takéto by mohlo byť aj datovanie tejto kultúrnej vrstvy a objektov 1/14 a 2/14.

Základné informácie o výskume boli publikované v AVANSe (Furman 2019b, 58) a v článku Ľ. Záhorca o zaujímavých archeologických výskumoch realizovaných na Liptove v rokoch 2014 – 2016 spoločnosťou Archeovýskum, s. r. o. (Záhorec 2016, s. 93-96).

Zdroj:

Furman, Martin – Záhorec, Ľuboslav. Dúbrava. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 28-30.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/unikatne-doklady-historickej-tazby-antimonu-v-dubrave-okr-liptovsky-mikulas/feed/ 0
Doložené spracovanie železnej rudy púchovskej kultúry v Dovalove, okr. Liptovský Mikuláš? https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/dolozene-spracovanie-zeleznej-rudy-puchovskej-kultury-v-dovalove-okr-liptovsky-mikulas/ https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/dolozene-spracovanie-zeleznej-rudy-puchovskej-kultury-v-dovalove-okr-liptovsky-mikulas/#respond Thu, 24 Mar 2022 14:55:38 +0000 https://www.spolokseptentrio.sk/?p=4385 Blízky spolupracovník, člen Spolku SEPTENTRIO p. J. Uličný doniesol na KPÚ Žilina koncom roka 2017 o. i. nález pravekej keramiky – dva hrubozrné črepy a kusy železnej trosky, ktoré našiel pri povrchovom prieskume v polohe Bôrovie 2, k. ú. Dovalovo.

Archeologický prieskum sa na tomto území doposiaľ nerealizoval a nebol tu evidovaný žiaden archeologický nález/nálezisko. Terénna obhliadka miesta odovzdaných nálezov bola realizovaná v decembri 2020. Miesto nálezu pravekých črepov a prepálených vrstiev spolu so železnou struskou boli lokalizované a potvrdené. Ide o doposiaľ neznámu archeologickú lokalitu, z ktorej okrem hrubozrných črepov a železnej strusky pochádza aj mazanica.

V súbore črepov sa nachádza jeden zlomok z dna hrubostennej nádoby a jeden neprofilovaný okraj (obr. 1: 3, 4). Ide o  nekvalitne vypálené nádoby oxidačného výpalu s vysokým obsahom drobných kamienkov.

Obr. 1 Vybrané archeologické nálezy z polohy Bôrovie 2 (spracoval: M. Furman).

Ani jeden zo získaných črepov nemá dochované znaky, charakteristické pre bližšie časové zaradenie. Podľa vyjadrenia odborníka na pravekú keramiku severného Slovenska, p. M. Daskalakisa[1] na základe zloženia črepov, rozmerov nádob z ktorých pochádzajú a ich hrúbky ide jednoznačne o keramiku púchovskej kultúry. Na dvoch exemplároch získanej mazanice sú stopy po odtlačkoch prútia (obr. 1: 1) a guľatiny (obr. 1: 2). Niektoré kusy železnej trosky obsahujú železovinu. Povrchovým zberom sa získal aj početný súbor rôzne veľkej železnej strusky. Niektoré kusy obsahujú železovinu a vykazujú znaky železného koláča. Na jednom dochovanom kuse sú stopy po odtlačkoch zrejme dreveného uhlia (obr. 1: 5). Na základe získaného materiálu môžeme predpokladať, že ide o miesto zaniknutého výrobného sídliska, zameraného na spracovanie železnej rudy. Sídlisko je situované strategicky v dolinke neďaleko vodného toku s výhľadom na veľkú časť Liptovskej kotliny (obr. 2).

Obr. 2 Pohľad z archeologického náleziska na severovýchod (foto: M. Furman).

V blízkosti miesta nálezov sa nachádza historická krajinská cesta prepájajúca Liptov so Spišom a Horehroním, známa už od 14. stor. Roku 1364 dal kráľ Ľudovít ju prebudovať na obchodnú cestu  zo Žiliny do Košíc. Od roku 1553 začali po nej jazdiť poštovné dostavníky z Bratislavy do Košíc.

V roku 2019 bolo toto archeologické nálezisko prvý krát zmienené v článku autora „Nové archeologické objavy na Liptove v roku 2017 – význam laických spolupracovníkov pre prácu archeológov (Furman 2019, 43-44).

[1] Za osobnú konzultáciu mu touto cestou autor vyslovuje poďakovanie.

zdroj:

Furman, Martin. Dovalovo. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 25-27.

]]>
https://www.spolokseptentrio.sk/2022/03/24/dolozene-spracovanie-zeleznej-rudy-puchovskej-kultury-v-dovalove-okr-liptovsky-mikulas/feed/ 0