| 1314 | sa uvádza ako “terra Kublen”. Osada ešte roku 1323 pri stanovení polohy Jasenová “inter Arva et Dubova” ešte zrejme neexistovala, pretože sa Kubín nespomína (Kavuljak 1955, 132) |
| 1325 | sa prvý krát objavuje pomenovanie “Felseu (Vyšný) Kublyn”, čo dosvedčuje i jestvovanie Dolného Kubína (Kavuljak 1955, 132) |
| 1369 | sa spomína ako wes Klbina (Kavuljak 1955, 132) |
| 1381 | pri urovnávaní hraničného sporu vyšnokubínskych zemanov so susedmi charakterizuje sa obyvateľstvo Dolného Kubína ako “populi castrenses (hradskí poddaní) de Also Helben” (Kavuljak 1955, 132) |
| 1386 | magister Jakub, oravský kastelán zisťuje, že kráľovskí poddaní z Dolného Kubína vyhlásili, že Michal, úradník z Kubína, odovzdal im akúsi časť chotára Vavrinca, syna Almanovho a Tomáša, syna Jánovho a iných príbuzných z Medzihradného (Kavuljak 1955, 132) |
| 1397 | sa spomína farnosť Rubny (Kubín) (Kavuljak 1955, 133) |
| 1420 | pod názvom Kwbin sa uvádza príslušenstvo hradu Orava (Kavuljak 1955, 133) |
| 1547 | Kubyn Nysny, osada Oravského hradu má 6 port, jedného richtára, panského sluhu, 3 bedárov, 3 opustené domy a 3 pastierov (Kavuljak 1955, 133) |
| 1559 | v kanonickej vizitácii je poznačené: Kubín patrí hradu Orava. Kostol je zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, farár je ženatý, hoci krst, križmu, olej a svätenú vodu prisluhuje katolíckym spôsobom, sviatosť oltárnu udeľuje pod obojím (Kavuljak 1955, 133) |
| 1560 | je zaznačené, že Kubyn patrí hradu Orava a zemanom Kubínskym. Je tam kostol sv. Kataríny, ktorý spravuje farár Ladislav Malý. Je ženatý a pijan, ktorý munulého roku uhľom začiernil obrazy, kríž dolámal a spálil (Kavuljak 1955, 133) |
| 1580 | sa nazýva Veľký Kubín (Kavuljak 1955, 133) |
| 1597 | tu žila slobodnícka rodina Fizlovcov. Juraj Thurzo zaistil synom Jána Fizla, Matejovi a Ondrejovi tie isté slobody, čo mal Ján ako zvonolejár “za služby, když veliký zvon okolo čtyrydcati centnýrov zde pri kostole Bytčanském pěkně a dostatečne uliali” (Kavuljak 1955, 133) |
| 1598 | Also Kubin má 36 sedliackých domov s 2 domami služobníkov panstva (Kavuljak 1955, 133) |
| 1608 | Alsso Cwbyn mal za minulého sčítania 7 domov, teraz pre pustošenie hajdúchov je veľká bieda, odpisujú sa 4 a ostávajú 3 sedlaicke domy na zdanenie (Kavuljak 1955, 133) |
| 1608 | Juraj Thurzo stanovil dávky a poplatky obyvateľov tejto poddanskej dediny a definitívne hranice kubínskeho chotára. Ročné dávky: žita, jačmeňa, ovsa po 16 lukien a 145,38 rýnskych florénov, 1 vôl, 25 kapúnov, 50 sliepok, 25 husí, 200 vajec, 16 jarabíc a 8 kuních kožiek. Boli povinní robotovať, povstať so zbraňou, opravovať hrad, dávať dary ako aj desiatok z oviec a medu (Kavuljak 1955, 133) |
| 1611 | podľa vizitácie E. Lányiho je tu evanjelická fara (Kavuljak 1955, 133) |
| 1619 | Also Kubin má riadneho richtára s 18 sedliakmi a 7 želiarmi. Aj evanjelická fara mala 7 želiarov. Remeselníci boli: zvonársky majster Joannes Waiszer, kramár Joannes Kramár Polonus, zakladateľ rodiny Radlinských. Bývala tu aj slobodnícka rodina Strezenických (Kavuljak 1955, 134) |
| 1622 | Job Zmeškal začal stavbu kostola (Kavuljak 1955, 134) |
| 1632 | Gašpar Illésházy, pán Oravského hradu, ľud a obyvateľov Dolného Kubína vyňal a oslobodil zo stavu sedliackych dedín a povýšil ich na mešťanov za ročný poplatok 400 fl., pritom však poddanský pomer voči zámku nezanikol (Kavuljak 1955, 134) |
| 1633 | kráľ Ferdinand II. udelil právo dvoch výročných jarmokov a týždenných trhov ako dodatok ku kráľovským privilégiám (Kavuljak 1955, 134) |
| 1677 | za richtára Michala Ambrusa bolo 18 mešťanov a 12 želiarov (Kavuljak 1955, 134) |
| 1686 | bolo postavené prízemie župného domu, keď predtým (do r. 1683) bola sídlom župy Veličná. Po litovskom pustošení bolo mestečko spustošené. (Kavuljak 1955, 134) |
| 1690 | mestečko bolo v dezolátnom stave. Uvádza sa, že je tu mnoho pustých usadlostí tak pre pustošenie Litovčanov, ako aj pre zimné i letné táborenie vojsk z dolných i horných oblastí, keďže ležalo na dôležitom prechode (Kavuljak 1955, 135) |
| 1696 | dostal Kubín od zemepána právo vyberať mýtne poplatky na brode od pltí, povozov a peších, a to od každého nákladu po 10 denárov. Zemepán udelil Kubínu mýtne právo najmä preto, že Kubínčania museli udržiavať prechod cez Oravu, ako i preto, že cisárske vojská nútili Kubínčanov k povozom (Kavuljak 1955, 135) |
| 1715 | bol v Kubíne založený cech obuvníkov 12 členmi. V tom istom roku sa spomína aj cech krajčírov s 12 členmi. Práva oboch cechov potvrdil gróf Juraj Erdódy (Kavuljak 1955, 135) |
| 1721 | župný lekár Michelmayer a Fischer stavajú v Kubíne nemocnicu (Kavuljak 1955, 135) |
| 1725 | plánuje sa i stavba mestského domu, ktorý začali stavať nasledujúceho roku (Kavuljak 1955, 135) |
| 1728 | sa obyvatelia zaoberali okrem roľníctva obchodom so syrom a nápojmi, vyrobenými i mimo Oravskej stolice, vínom, pivom, pekárenskými výrobkami a ľanom (Kavuljak 1955, 135) |
| 1774 | postavil pri Dolnom Kubíne most Michal Matejcsik za 1026 rfl. Za 40 dní (Kavuljak 1955, 135) |
| 1757 | murársky majster Ján Glicska z Banskej Bystrice postavil stoličný dom za 5400 zl. Rozšírila sa totiž predná časť budovy a na ňu sa postavilo prvé poschodie (Kavuljak 1955, 135) |
| 1778 | bolo v Kubíne na 18 roliach 479 ľudí, memdzi nimi 10 zemianských rodín (Kavuljak 1955, 135) |
| 1784 | bola založená evanjelická fara a začalo s so stavbou ev. kostola (Kavuljak 1955, 135) |
| 1828 | tu bolo 149 domov a 1291 ľudí; vtedy tu bola aj synagóga (Kavuljak 1955, 135) |
| 1839 | založil Vavrinec Čaplovič cennú, na 35 000 zväzkov obsahujúcu knižnicu, pomenovanú Bibliotheca Csaplovicsiana (Kavuljak 1955, 135) |
| 1847 | prikúpili ku stoličnému domu priliehajúci Mankšovský dom a tak položili základ ku jeho konečnej úprave (Kavuljak 1955, 135) |
| 1867 | bolo v Kubíne založené prvé oravské kasíno so 100 členmi a prvý hospodársky spolok na Orave (Kavuljak 1955, 136) |
| 1870 | tu bolo 201 domov a 1501 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136) |
| 1872 | bol v Kubíne založený prvý oravský peňažný ústav (Kavuljak 1955, 136) |
| 1885-1886 | dalo oravské panstvo obnoviť starý kostol v gotickom slohu (Kavuljak 1955, 136) |
| 1893 | po veľkom požiari sa župný dom rozšíril, postavilo sa naň druhé poschodie a celá budova sa upravila tak, ako stojí dodnes (Kavuljak 1955, 136) |
| 1930 | mal 279 domov a 2547 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136) |
| 1940 | mal 342 domov a 2561 obyvateľov (Kavuljak 1955, 136) |