koniec 13. až začiatok 14. stor. Vznikla z iniciatívy kráľa na jeho majetku (Kráľova) a vybudovali ju šoltýs a prisťahovaní usadlíci využívajúci práva poddaných podľa zákupného roľníckeho práva (Lehota) (Uličný 2014, s. 84)
1361 Ľudovít I. daroval túto osadu Egidovi synovi Mikuláša za jeho zásluhy na kráľovských polovačkách, nie je však uvedená menovite, ale len všeobecne ako územný celok (Uličný 2014, s. 84)
15. – 19. stor. Majiteľmi boli zemania Lehotskovci (Uličný 2014, s. 84)
16. stor. V Kráľovej Lehote bývali iba tamojší zemania (Uličný 2014, s. 84)
1584 Stálo tu 12 kúrií (Uličný 2014, s. 84)
1702 Dedina mala do 290 obyvateľov, takmer všetci boli evanjelického náboženstva, patrili do hybskej farnosti (Uličný 2014, s. 85)
pol. 18. stor. V Kráľovej Lehote žilo okolo 40 rodín zemanov rodu Lehotský vo vyše 30 domoch, pričom neskôr rodín aj domov pribúdalo
1784 Z iniciatívy evanjelických zemanov postavili v dedine evanjelický kostol (Uličný 2014, s. 85)
prvá pol. 19. stor. Žilo tu vyše 120 rodín miestnych zemanov, doteraz tam jestvuje niekoľko kúrií z tohto obdobia (Uličný 2014, s. 85)
prvá pol. 19. stor. Kráľova Lehota bola veľkou dedinou so zemianskym, poddanským aj farským obyvateľstvom, dedinou s najväčším počtom zemanov a spolu s Važcom s najväčším počtom židov v dedinskom prostredí v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 85)
1828 Dedina mala 101 obývaných domov, v ktorých žilo 900 dospelých obyvateľov, z nich 641 evanjelikov, 231 rímskokatolíkov a 28 židov (Uličný 2014, s. 85)