1341 Najstaršia správa o hrade Hrádok v listine Ostrihomskej kapituly (Uličný 2014, s. 123)
14. stor. Maďarský názov hradu (Wywar) aj latinský názov (Novum Castrum) zachytili skutočnosť, že tento hrad bol novým hradom v porovnaní k starému hradu, teda hradu Liptov (Uličný 2014, s. 123)
14. – 17. stor. Hrádok trval nepretržite počas tohto obdobia, bol nielen vojenským objektom, ale aj sídlom správy feudálneho hradného panstva Hrádok (Uličný 2014, s. 123)
14. stor. K panstvu Hrádok patrili dediny Belsko, Dovalovo, Východná, Vrbica, Ploštín, Iľanovo aj rozsiahla a zalesnená dolina Čierny Váh (Uličný 2014, s. 123)
15. stor. K dedinám pribudla Liptovská Kokava (Uličný 2014, s. 123-124)
16. stor. Pribudlo mestečko Hybe (Uličný 2014, s. 124)
pol. 15. stor. Do tohto obdobia vlastnili hradné panstvo Hrádok zväčša uhorskí králi (Uličný 2014, s. 124)
pol. 15. stor do pol. 19. stor. Hrádocké panstvo postupne a trvalejšie patrilo Pongrácovcom zo Svätého Mikuláša, Petrovi Komorovskému, Zápoľskovcom, Pekriovcom a Balašovcom (Uličný 2014, s. 124)
17. stor. Hrádocké panstvo patrilo Ostrožičovcom (Uličný 2014, s. 124)
18. stor. Hrad postupne strácal vojenskú funkčnosť, kaštieľ však zostal sídlom správy panstva Hrádok (Uličný 2014, s. 124)
koniec 18. stor. Žili v ňom dve zámožné domácnosti vtedajších úradníkov, zakladateľmi a prvými stálymi obyvateľmi sídliska pod hradom boli úradníci a zamestnanci správy hrádockého panstva, ktoré taktiež dostalo názov Hrádok (Uličný 2014, s. 124)
koniec 18. stor. Vznik nových, účelových budov správy panstva, odbornej lesníckej školy, píly a železiarne zvanej Maša (Uličný 2014, s. 124)
1790 Najvyšší funkcionári správy panstva zariadili výstavbu rímskokatolíckeho kostola zasväteného Panne Márii, ktorý jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 124)
zač. 19. stor. Vznik fabriky na výrobu vojenských pušiek a pištolí (Uličný 2014, s. 124)
1805 Z iniciatívy komory a rozhodnutia panovníka sa Hrádok stal mestečkom (Uličný 2014, s. 124)
1828 V Hrádku bolo 83 obývaných domov, v ktorých žilo 606 dospelých obyvateľov (Uličný 2014, s. 124)
prvá pol. 19. stor. Hrádok bol jedinečným sídliskom z hľadiska urbanistického, pričom stavebnými dominantami bol areál hradu, areál kostola, komplex správnych budov a vilové domy zámožnejších obyvateľov (Uličný 2014, s. 124)