1299 Pôvodné sídlisko Liptovského Mikuláša vzniklo okolo kostola sv. Mikuláša, o ktorom je najstarší písomný doklad z roku 1299, kostol vtedy však už jestvoval a mal aj vežu (Uličný 2014, s. 129)
11. až 12. stor. Ranogotický kostol však nebol prvým kostolom na tomto mieste, pod jeho základmi sa nachádzajú časti základov staršieho kostola, ale aj ľudské kostry, čiže tam jestvoval románsky kostol a okolo neho radové pohrebisko (Uličný 2014, s. 129)
1286 Najstaršia priama písomná správa o Liptovskom Mikuláši, kedy kráľ Ladislav IV. povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Andreja, synov Serafína (Uličný 2014, s. 129)
15. stor. Potomkovia a dediči Serafína si dali postaviť rozsiahlu opevnenú kúriu, resp. kaštieľ (Uličný 2014, s. 129)
pol. 14. stor. Šľachtic Pongrác získal od kráľa Ľudovíta I. povolenie konať v Mikuláši trh (Uličný 2014, s. 129)
pol. 14. stor. Konanie týždenného trhu bolo ekonomickým základom ďalšieho vývinu Svätého Mikuláša ako mestečka (Uličný 2014, s. 130)
1632 – 1637 V svätomikulášskej farnosti pôsobil Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka (Uličný 2014, s. 130)
pol. 18. stor. V mestečku pôsobila skupina mníchov jezuitov, pre ktorých erár postavil kláštor na susednom vrbickom poli (Uličný 2014, s. 130)
1773 Kráľovná Mária Terézia rád jezuitov zrušila, a tak jezuiti kláštor a mestečko Svätý Mikuláš opustili (Uličný 2014, s. 130)
1783 – 1785 Svätomikulášski evanjelici spolu s vrbickými a evanjelikmi zo susedných dedín si postavili vlastný, tzv. tolerančný kostol, hneď aj faru a školu, avšak vo vrbickom chotári (Uličný 2014, s. 130)
zač. 16. stor. V Mikuláši sa nepravidelne od tohto obdobia konávali zhromaždenia liptovskej šľachty (Uličný 2014, s. 130)
18. stor. Od tohto obdobia sa v stoličnom dome pravidelne konali jej zhromaždenia, takže mestečko Svätý Mikuláš bolo administratívnym sídlom Liptovskej stolice (Uličný 2014, s. 130)
17. – 19. stor. V mestečku Svätý mikuláš jestvovalo postupne 10 cechov, v ktorých boli združení majstri tovariši trinástich remesiel (Uličný 2014, s. 130)
1600 Stálo tu 39 obývaných domov roľníkov, želiarov a remeselníkov a ďalších päť bolo opustených, sídlisko dopĺňali dva hostince, mlyn, kúria Pongrácovcov, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 130)
zač. 18. stor. Svätý Mikuláš bol malým liptovským mestečkom, ale postupne sa zväčšoval počet jeho obyvateľov, domácností a domov (Uličný 2014, s. 131)
1828 V mestečku Svätý Mikuláš bolo 112 obývaných domov, v ktorých žilo 1708 dospelých obyvateľov, z toho 704 evanjelikov, 203 rímskokatolíkov a 801 židov (Uličný 2014, s. 131)
prvá pol. 19. stor. Svätý Mikuláš bol stredne veľkým mestečkom v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 131)