1269 Najstaršia spoľahlivá správa o važeckom územnom majetku, kráľ Belo IV. daroval šľachticovi Bohumírovi rozsiahle územie aj Važeckého potoka (Uličný 2014, s. 212)
1273 Kráľ Ladislav IV. potvrdil túto donáciu a súčasne povolil, že tunajší obyvatelia budú odvádzať celý desiatok miestnemu farárovi, čím dal podnet k výstavbe miestneho kostola a ku vzniku važeckej farnosti (Uličný 2014, s. 212)
70. r. 13. stor. Vznik Važca spadá do tohto obdobia (Uličný 2014, s. 212)
1286 Najstaršia správa o jestvujúcom Važci (Uličný 2014, s. 212)
1306 Výstavbu kostola povolil spišský prepošt, pôvodným patrónom kostola bol sv. Anton pustovník (Uličný 2014, s. 212)
1783 Važeckí evanjelici si mohli postaviť tzv. tolerančný kostol (Uličný 2014, s. 212)
1600 Vo Važci stálo 53 obývaných poddanských domov, ďalších 19 bolo opustených a spustošených kráľovským vojskom, boli tu majerské budovy, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 212)
koniec 16. stor. Važec bol veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 213)
Zač. 18. stor. Važec bol veľkou dedinou, vtedy najväčšou v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 213)
1771 Vo Važci hospodárilo vyše 140 poddanských domácností, v dedine bol aj mlyn, zemepánmi boli zemania Svätojánskovci a Bánovci (Uličný 2014, s. 213)
1828 Vo Važci bolo 197 obývaných domov, v ktorých žilo 2093 dospelých obyvateľov, 1886 evanjelikov, 179 rímskokatolíkov a 28 židov (Uličný 2014, s. 213)
1828 Západne od Važca vtedy jestvovala osada Belanské, v ktorej bol prícestný zájazdový hostinec a dva domy s 15 dospelými obyvateľmi (Uličný 2014, s. 213)
prvá pol. 19. stor. Važec bol veľkou dedinou v Liptovskej stolici s najväčším počtom obyvateľstva, žilo tam poddanské, slobodnícke obyvateľstvo aj osadenstvá dvoch fár (Uličný 2014, s. 213)
18. stor. Važecké šindle boli tradične považované za najlepšie v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 213)