Vojtech Majláth našiel stopy po pravekých kovolejárskych dielňach na Liptove už v roku 1871? Správu o náleze publikoval v časopise „Archaeologiae Értesitő“, (1871e, s. 139) a píše v nej:
„Pri obci Lúčky sa našiel jeden starý grafitový téglik, v Čemiciach bronzová troska. Tak sa nám rozrástol počet pravekých dielní. Je tento materiál domáci, alebo prinesený? Aj kamene na drvenie pšenice nachádzame na takých miestach, na ktorých pôvodne nie sú po nich stopy.“V dobe písania tejto správy vtedajší vedecký svet pochyboval o možnosti, že na Liptove sa v praveku mohli vyhotovovať kovové predmety. Správu o náleze téglika z Lúčok a bronzovej trosky z Čemíc možno považovať za veľký posun v v archeologickom bádaní na Liptove (Majláth1871c, s. 100).
Lúčky- Hradisko
Približne 100 m juhozápadne od kúpeľov Lúčky je skalná travertínová terasa narušená kameňolomom. Poloha má charakter ostrohu chráneného z východnej, južnej a juhozápadnej strany kolmými, prípadne strmými stenami. Na západnej strane sa napája na viditeľný val, ktorý v severnej časti končí. Pravdepodobne práve v tejto časti bol pôvodný prístup na hradisko. Celá severná časť zvažujúca sa ku kúpeľom je však pravdepodobne v novoveku upravovaná v súvislosti s budovaním Liptovských liečebných kúpeľov. J. Neudeck predpokladal na severozápadnom okraji polohy drevené opevnenie. Vďaka získanému hnuteľnému archeologickému materiálu počas prieskumu z rokov 2006, 2007 a 2010 je zjavné, že ide o prvú evidovanú eneolitickú výšinnú opevnenú lokalitu ostrožného typu na Liptove.
História
1872– pod polohou Turnisko nad obcou Lúčky, „niže mlyna istá žena pri plákaní šiat našla oválnu nádobku s vrchnákom silno uzatvoreným, ktorý sa jej nedal otvoriť. Podstavec skrinky bol špirálovite vytočený do skrutky. Celá nádoba bola z bronzu. Keď manžel menovanej práčky, krajčír Mrva nijako nevládal skrinku otvoriť, jednoducho ju násilne roztĺkol, čím výrazne poškodil jedinečný výrobok s netušeným pokladom. V nádobe sa totižto našlo niekoľko prsteňov a obrúčok žlto-zlatej a zelenej farby a celá bola preplnená malými špirálami. Očarený Mrva sa preto rozhodol miesto nálezu prekopať. Skutočne sa mu podarilo nájsť ešte jeden predmet, ktorý ukazoval obrysy hlavy a rúk a stál na nohách. Pod vyobrazením bolo i písmo v šiestich riadkoch. Tento predmet Majláth pomenoval „scarabeus atenchus sacer“a všemožne dokazoval jeho egyptský pôvod“(Koperdan1961, s. 49, 50).
1909– Do SNM v Martine sa dostal poklad troch bronzových predmetov – dvoch nádob a jednej prilby. Od Žida, podomového obchodníka vykupujúceho staré železo, ich kúpil jeden ružomberský milovník starožitností. Pôvod a nálezové okolnosti pokladu neboli známe (Petrikovich 1910, s. 29). Neskôr sa zistilo, že nálezy pochádzajú z obce Lúčky.
1926– V septembri pri prieskume J. Petrboka a F. Nemějca sa podarilo na zosunutom brehu v polohe Nad vodopádom v obci Lúčkyzistiť profil tamojších travertínov – pod ornicou boli pevné travertíny, potom sypké travertíny s početnou faunou mäkkýšov a pod ňou bola vrstva černozeme obsahujúca črepy badenskej k. (Slivka 1975a, s. 61).
1960– 1. až 3. mája, počas pracovnej cesty J. Bárta uskutočnil obhliadku dvoch travertínových lomov v k. ú. obce Lúčky. V západnom lome, ktorého vtedajším majiteľom bolo JRD, v polohe za cintorínom zistil v hĺbke približne 11 m uhlíkovú kultúrnu vrstvu Celková mocnosť profilu lomu činila asi 25 m. Podľa výpovede tamojších robotníkov tu našli v minulosti kosť, ktorá im pripomínala lakťovú kosť človeka (Bárta 1960).
1964– LM v Ružomberku získalo do svojich zbierok súbor archeologických nálezov z jaskyne v Smrekove, nachádzajúcej sa v k. ú. obce Lúčky. Ide o tri črepy badenskej k., zlomok nádoby z včasnej d. bronzovej, črepy z 13. až 16. stor. a zvieracie kosti. Bližšie nálezové okolnosti a spôsob získania predmetov správa neuvádza (Budinský-Krička1965a). Pri nezaradených Výsk. správach z obce Lúčky sa v úseku dokumentácie AÚ SAV Nitra nachádza list učiteľa J. Dudu zo dňa 10. augusta 1964, ktorý na základe obsahu možno priradiť k opísaným nálezom V. Budinského-Kričku. Pravdepodobne ide o odpoveď na žiadosť AÚ SAV Nitra, aby základná škola v Lúčkach podala bližšie informácie o nálezoch z jaskyne. Jaskyňa, podľa opisu učiteľa, ktorý osobne jaskyňu navštívil, sa „nachádza západne od Lúčok, asi v polovici do tisíc metrov vysokého vrchu Smrekov. Hneď na prvý pohľad sa zdá, že bola v minulosti obývaná. Má štyri dosť veľké siene a vpredu nad jaskyňou je úzka výhľadňa. Predmety, ktoré našli pionieri boli nalezené v prednej časti jaskyne asi necelý meter pod zemou a boli odovzdané Liptovskému múzeu v Ružomberku. Tam nás upozornili, aby sme nález viacej neopakovali, s tým, že túto vec zašlú Vám na prešetrenie“ (Duda1964). V roku 1966 J. Bárta uskutočnil obhliadku jaskyne a vyhotovil jej stručný opis vrátane skice pôdorysu. O archeologických vykopávkach či zbere nálezov sa v nej nezmieňuje (Bárta 1966).
2007– KPÚ Žilina v súvislosti s tvorbou aktualizačných listov NKP vykonal o. i. obhliadku aj opevneného sídliska Na skale (pozri lokalitu 44) v k. ú. obce Lúčky, ktorá dovtedy nebola spoľahlivo datovaná. Povrchovým prieskumom vrcholovej plošiny sa podarilo získať zaujímavý archeologický materiál, medzi ktorým vyniká súbor eneolitickej keramiky a zlomkov zrejme hlinených zvieracích plastík (Furman2015a, s. 90).