12. stor. – zač. 13. stor. Možno predpokladať, že osadu Lúčky vybudovali obyvatelia Teplej v tomto období (Uličný 2014, s. 143)
1266 Kráľ Belo IV. dal Mikulášovi, synovi Gala územný majetok, ktorý patril Mikulášovi a jeho synom do roku 1341 (Uličný 2014, s. 143)
1341 Kráľ Karol I. pripojil majetok Lúčok ku kráľovským majetkom hradu Liptov a Mikulášovým synom dal parížovský majetok (Uličný 2014, s. 143)
13. – 15. stor. Okrem obdobia rokov 1266 – 1341 boli Lúčky v 13. – 15. stor. kráľovským majetkom ako majetková súčasť panstva hradu Liptov (Uličný 2014, s. 143)
16. stor. Od tohto obdobia boli Lúčky súčasťou panstva Likava (Uličný 2014, s. 143)
pol. 16. stor. Žilo tu už väčšinou valaské obyvateľstvo (Uličný 2014, s. 143)
1600 V Lúčkach stálo sedemnásť obývaných poddanských domov, tri opustené a mlyn, Lúčky patrili k niekoľkým liptovským dedinám s valaským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 144)
prelom 17. a 18. stor. Obyvateľov, domácností aj domov pribúdalo (Uličný 2014, s. 144)
zač. 18. stor. Nad dedinou vyvieral minerálny prameň, pri ktorom zriadili kúpele (Uličný 2014, s. 144)
1712 Aj Liptovská stolica poskytla peňažný príspevok na výstavbu tamojších kúpeľov, ktoré boli od roku 1730 známe aj mimo Liptova (Uličný 2014, s. 144)
1762 V dedine postavili murovaný kostol zasvätený sv. Krížu, ktorý v rokoch 1820 až 1824 prestavali (Uličný 2014, s. 144)
1828 V dedine jestvovalo 103 obývaných domov, v ktorých žilo 855 dospelých obyvateľov, z nich 819 rímskokatolíkov a 36 evanjelikov (Uličný 2014, s. 144)
1828 Kúpeľná osada mala 5 kúpeľných domov a žilo v nej 36 obyvateľov (Uličný 2014, s. 144)
prvá pol. 19. stor. Lúčky boli už veľkou dedinou s tradične poddanským obyvateľstvom, ale aj osadenstvom fary a kúpeľov (Uličný 2014, s. 145)