| 1940 |
165 domov a 616 obyvateľov (Kavuljak 1955, 53) |
| 1930 |
tu bolo 648 obyvateľov a 163 domov
(Kavuljak 1955, 53) |
| 1889 a 1900 |
bol Biely Potok skoro celý zničený požiarom (Kavuljak 1955, 52,53) |
| 1882 |
vyhorelo 40 domov (Kavuljak 1955,
52) |
| 1870 |
tu bolo 154 domov a 827 ľudí
(Kavuljak 1955, 52) |
| 1842 |
tu bola vodnou silou poháňaná továrňa na výrobu papierovej masy (Kavuljak 1955, 52) |
| 1799 |
vymurovali kostol a po požiari, ktorý zúril r. 1889, obnovili ho až r.
1892 (Kavuljak 1955, 52) |
| 1787 |
zpráva hovorí, že „Bielypotok, vytvorený ako nová kaplánka, bol povýšený
na farnosť“ (Kavuljak 1955, 52) |
| 1778 |
tu bolo 360 obyvateľov, 13 ralí so šotýstvom (Kavuljak 1955, 52) |
| 1728 |
mali už 2 mlyny. Zaoberali sa aj tesaním kameňa „mlynských kameňov a
kvádzov“ a keď im ani kamenárstvo ani poľné hospodárstvo nedonášalo dostatok
výživy, sú „obyvatelia tejto osady v
lete nútení zaobstarávať si živobytie inde (sklári)“ (Kavuljak 1955, 52) |
| 1715 |
bolo 6 obrábaných ralí, na nich žilo 61 rodín (asi 300 ľudí) (Kavuljak
1955, 52) |
| 1624-1626 |
bolo 35 gazdov (asi 180 ľudí) (Kavuljak 1955, 51) |
| 1619 |
tu bol jeden mlyn (Kavuljak 1955, 51) |
| 1593 |
„Byely Potok stavajú znova na drsných a veľmi hornatých miestach a
zemepánovi neplatia dávky“ (Kavuljak 1955, 51) |
| 1588 |
sa spomína, že „osada Bely Potok, patriaca Jurajovi Thurzovi, stavia sa
nanovo na drsných a neúrodných miestach“ (Kavuljak 1955, 151) |
| pred 1556 |
osada vznikla pred prevzatím hradu Oravy F.
Thurzom, teda pred rokom 1556, lebo v tomto roku je dedina predmetom
odovzdávania ako „príslušenstvo hradu zvaného Orava“ (Kavuljak 1955, 51) |