cirkevný historik, archeológ, jazykovedec, jezuita.
Narodil sa 18. októbra 1917 v Pucove, zomrel 13. septembra 1988 v Žiline. Pochovaný je v Pucove.
Otec Michal Povala, roľník (1887 - 1943), matka Anna, rodená Mihulcová (1881 - 1918). Gabriel mal vlastných dvoch bratov a tri sestry, nevlastného brata a tri sestry.
1923-1929 - navštevoval ľudovú školi v Pucove;
1929-1938 - študoval na gymnáziách v Ružomberku, Košiciach a v Kláštore pod Znievom;
1938 - vstúpil do jezuitskej rehole;
1938-1941 - pokračoval v štúdiu filozofie v Banskej Bystrici a na rehoľnom inštitúte v Benešove;
1941-1942 a 1947-1950 - študoval jazykovedu a históriu na Filozofickej fakulte SU;
1942-1945 - pokračoval v štúdiu teológie v Bratislave;
1946-1947 - pokračoval v štúdiu kánonického práva na Jageovskej univerzite v Krakove;
1945 - vysvetený za rehoľného kňaza;
1941-1942 - učiteľ filozofie a náboženstva na rehoľnom gymnáziu v Bratislave;
do 1945 správca farnosti v Trubíne;
1945 - krátko pôsobil v jezuitskom kláštore, súčastne ako učiteľ na gymnáziu v Levoči;
1945-1946 - žil v kláštore v Bratislave;
od 1947 - v Trnave;
1948 mu komunisti odňali štátny súhlas na vykonávanie pobožností;
1950 - internovaný v sústreďovacích kláštoroch v Jasove, Podolínci a v Želive;
1955-1957 - robotník a technik v Archeologickom ústave SAV v Nitre;
1958-1959 - archivár na MsNV v Komárne;
1959-1964 - robotník a technik v Krajskom múzeu v Žiline;
od 1964 v Archeologickom ústave SAV v Nitre a súčasne duchovný správca v komunite rehoľníčok z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa v Ústave sociálnych služieb v Straníku;
1968-1969 - učiteľ náboženstva na ZDŠ v Žiline;
od 1978 na dôchodku, súčasne duchovný správca v Ústave sociálnych služieb v Straníku;
1981 ŠTB vykonala prehliadku jeho bytu, zhabala mu rukopisy pôvodných prác a literatúru, vo vykonštruovanom procese bol obvinený z organizácie a založenia III. rádu Panny Márie Karmelskej na Slovensku a osem mesiacov väznený v Ilave. Po návrate mu bol odobratý štátny súhlas na pastoráciu a bol neustále sledovaný ŠtB.
Popri duchovnej činnosti sa zaujímal o históriu a archeológiu, spolupracoval s Archeologickým ústavom SAV v Nitre, venoval sa archeologickému výskumu v niekotrých lokalitách severného Slovenska, predovšetkým na Orave a v rodnej obci Pucov. V cirkevnej histórii sa zaoberal dejinami jezuitskej rehole, účinkoval ako kronikár slovenských jezuitov. Ako filológ sa sústredil na štúdium slovenských nárečí, zvlášť oravských, zaujímavé sú jeho štúdie o tvorbe slovenskej vedeckej a náboženskej terminológie, predložil niekoľko návrhov na dotvorenie slovenskej filozofickej terminológie, na ktorej v polovici 40. rokov 20. storočia spolupracovalo viacero slovenských filozofov. Bol autorom a spoluautorom knižných prác národopisného a náboženského charakteru, odborné články publikoval v periodikách Jazykovedné štúdie, Katolícke noviny, Kultúra slova, Most, Slovenská reč, Vlastivedný sborník Považia a i.; v rukopise zostalo niekoľko jeho prác, hlavne s teologickou problematikou. Na obecnom úrade v Pucove sa nachádza ručne písaná kronika obce, ktorú napísal Gabriel Povala.
ZDROJ: Biografický lexikón Slovenska. SNK, Národný biografický ústav 2020, s. 619