Mikuláš Kubínyi sa narodil 7. novembra 1840 v Demänovej na Liptove do starej šľachtickej rodiny. Strednú školu vyštudoval v Kežmarku a Prešove. Právo študoval na univerzite v Budapešti v roku 1863, kde následne absolvoval aj dvojročnú advokátsku prax. V roku 1865 vstúpil do služieb grófa Edmunda Zichyho – riaditeľa Oravského komposesorátu ako právnik a usadil sa v Oravskom Podzámku. Do roku 1876 pôsobil ako „vicefškál“ a od roku 1877 ako hlavný právny zástupca a právny riaditeľ Oravského komposesorátu. Okrem hlavných úloh vyplývajúcich z funkcie riešol napr. vyberanie daní, menovanie kňazov a učiteľov, ako aj genealogické problémy a nároky šľachtických a zemianských rodín na pozemky na Orave.
Rýchlo sa zorientoval v archívoch Oravského komposesorátu, ktoré mal k dispozícii na Oravskom hrade. Postupne začal študovať a spracovávať históriu a genealógiu Thurzovcov a ich potomkov, ako aj históriu hradu. Dokumenty starostlivo uschovával, študoval ich originalitu, obsah a zabezpečoval ich bezpečné uloženie v Archívnej veži Oravského hradu. Funkciu archivára Oravského komposesorátu si ponechal aj po uvoľnení funkcie riaditeľa a vykonával ju až do svojej smrti. Známa je jeho zbierka pečatí, ktoré vystrihol z thurzovskej korešpondencie. Napísal vôbec prvú monografu o histórii Oravského hradu, ako aj monografe o Jurajovi a Imrichovi Thurzovi, taktiež publikáciu o thurzovskej korešpondencii (listy medzi Jurajom Thurzom a Alžbetou Czoborovou). Neskôr sa začal zaujímať aj o najstaršie dejiny a archeológiu.
V čase, kedy pôsobil ako právnik, bola Orava a Horné Uhorsko (Slovensko) v odbornej spisbe označovaná ako „[…] nehostinný les, ktorý nebol býval v praveku obývaný“, hoci už vtedy boli na Orave známe depoty z Komjatnej, Žaškova a Krásnej Hôrky (Kubínyi, 1886, s. 97). Po revolučných rokoch 1848 a 1849 sa po stagnácii v kultúre a hospodárstve rozvinuli podmienky pre inteligenciu aj na území Slovenska. Vznikali prvé vlastivedné štúdie a tvorilo sa povedomie o histórii vlastných regiónov.
V roku 1877 v priestore Kubínyiovských kaštieľov vo Vyšnom Kubíne objavil a preskúmal lužické pohrebisko (Kubínyi, 1883). V roku 1879 realizoval výskumy na Trninách, kde našiel depot zlatých a strieborných mincí typu Veľký Bysterec, ako aj trojlístkové kovanie datované do včasného stredoveku. V roku 1898 sa počas stavby železnice narušila lokalita Hrádok v Istebnom, z ktorej časť nálezov získal M. Kubínyi do svojej zbierky (Kavuljak, 1930a). V tom istom roku skúmal pohrebisko v Oravskom Podzámku. Okrem toho máme zmienky o „vykopávkach“ aj na ďalších lokalitách: Nižná-Ostražica, Oravský hrad, Ostrá a Tupá skala (Kubínyi, 1886, s. 103).
zdroj: B. Lofajová Danielová: OSOBNOSTI ARCHEOLOGIE NA ORAVE M. KUBÍNYI A P. ČAPLOVIČ. In. M. Neumann/J. Mellnerová Šuteková (Eds.) Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918-1948. Bratislava 2020, 28-50.