Do odbornej literatúry lokalitu podrobne opísal J. Mihalik. Definoval ju ako signalizačná stanica Pavlova lúka, avšak bez datovacieho materiálu. Uvádzame celý opis lokality podľa J. Mihalika:
„Tento ostroh Nízkych Tatier sa tlačí do Liptovskej kotliny. Od S je vymedzený strmými askoro vertikálnymi skalami. Smerom na J mierne klesá od vrchu Uplaz, ktorý tvorí jeho pozadie aktorý je vysoký 1030 m. Na konci ostrohu sa nachádza umelo vytvorený vŕšok vtvare zrezaného kužeľa, ktorý má výšku 8 m. Pri jeho Z časti vtvare polkruhu sa ťahá vdĺžke 43 stôp priekopa (e), ktorá je hlboká 80 cm. Obidva konce priekopy končia pri strmých svahoch. Vrchol aboky tohto vŕšku sú pokryté hrubou vrstvou na červeno spálenej zeminy, čo považujeme za doklady častých asilných ohňov amyslíme si, že tu bola signalizačná stanica. Pomocou ohňa odtiaľ mohli komunikovať sokolitými pravekými hradiskami, na ktoré odtiaľ dovidieť. Smerom na V sa nachádza hradisko Zámček Lehotsky, oniečo ďalej Ostrý Roháč, smerom na S Hradek nad obcou Jalovec, smerom na SZ Havranek vobci Vlachy, Baráthegy (vrch Mních), smerom na Z (pri obci Lazisko) Žjarec aMargitin vŕšok vKľačianskom údolí (pri obci Liptovské Kľačany).“
Vzbierkach SMOPaJ Liptovský Mikuláš sa nachádza halštatský črep, ktorý pochádza údajne zPavlovej lúky. V. Hanuliak vroku 1981 počas sondážneho výskumu vstrede obrannej priekopy získal keramické nálezy vytáčané na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu. Zväčša ide osivohnedú atehlovočervenú keramiku na niektorých sú stopami po žltozelenej glazúre na vnútornej strane. Realizátor výskumu materiál datoval do obdobia 15.–16. stor.
Vroku 1930 J. Kürti aA. Opluštil realizovali vtroch dňoch, od 5. do 7. júla, archeologické vykopávky na troch miestach: na Rohačke, na Žiare pri Lazisku ana Pavlovej lúke pri Pavčinej Lehote (Kürti 1930b, s. 6). Kým kprvým dvom lokalitám J. Kürti uvádza bohaté nálezy, ovýsledku a Pavlovej lúke sa nezmieňuje. Vďalšom texte však uvádza, že „vmúzeu pod zvláštnymi príklopmi vystavili nálezy z Vyšných Matiašoviec, Rohačky, Svätej Mary, Prosieckeho Hrádku, Prosieckeho Vyvierania, Laziska aPavlovej Lúky.“
Lokalita predstavuje jeden zo severných výbežkov vápencového masívu Sinej, vsúčasnosti zčasti využívaný na rekreačné účely (bobová dráha). Správy onálezoch ztejto lokality sú neurčité.
Valom opevnená časť bralnatého hrebeňa s bránou na východnej strane pod vrcholom s rozlohou 1,4 ha. Opevnenie je pravdepodobne z konca praveku. Pri vale neďaleko brány bola zachytená dláždená cesta aobydlie v podobe dvojpriestorovej stavby s rozmermi 5 x 4 m kombinovanej, zrubovej astĺpovej konštrukcie. Na svahovitej vnútornej ploche hrádku sú výrazné terasovité úpravy z konca doby rímskej, pravdepodobne pozostatky obydlí. Pri severozápadnom úpätí kopca je doložené nevýrazné praveké osídlenie. Na lokalite sa zachytili doklady kováčskej výroby (polotovary výrobkov aželezná troska), množstvo železných predmetov, okrem iných aj poľnohospodárske náradie, nástroje na kovanie a pre spracovanie dreva. Vysoký počet železných predmetov a zachovaná keramika z obydlí so stopami po požiari svedčí o náhlom zániku tohto sídliska.
1987 – Vauguste prebehol pod vedením K. Pietu archeologický výskum na novoobjavenom hradisku Zvon vobci Lazisko (pozri lokalitu 13). Išlo dovtedy o neznámu anepreskúmanú lokalitu, ktorá priniesla pomerne bohatý archeologický materiál. Osídlená bola vniekoľkých etapách od d. halštatskej až do sťahovania národov (Pieta 1987).