| prvá pol. 19. stor. |
Porúbka bola stredne veľkou až veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom, súčasťou dediny bol aj vodný mlyn v chotárnej časti Lúčka (Uličný 2014, s. 107) |
| 1828 |
Pri Liptovskej Porúbke jestvovala osada Šmýkanec so zájazdným hostincom, v ktorej boli okolo roku 1828 dva domy a žilo tam 11 dospelých obyvateľov (Uličný 2014, s. 107) |
| 1828 |
V Porúbke jestvovalo 91 obývaných domov, v ktorých žilo 1285 dospelých obyvateľov, z nich bolo 1267 evanjelikov, 11 židov a 7 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 107) |
| 19. stor. |
Zemepáni Svätojánskovci vlastnili dedinu od jej vzniku až do 19. stor, rovnako aj kostol a zvonica trvali aj v 19. stor. (Uličný 2014, s. 106) |
| koniec 18. stor. |
Šľachtici Svätojánskovci tu zriadili školu (Uličný 2014, s. 107) |
| 1771 |
V dedine hospodárilo 64 poddanských domácností, venovali sa roľníctvu, povozníctvu, baníctvu, drevorubačstvu alebo pltníctvu (Uličný 2014, s. 107) |
| 17. stor. |
V dedine ešte pôsobil šoltýs (Uličný 2014, s. 106) |
| 14. - 15. stor. |
Pravdepodobne od tohto obdobia jestvoval v dedine drevený kostolík, modlitebňa, o ktorom sú priame doklady od roku 1694, kedy pri ňom bola aj drevená zvonica s dvoma zvonmi (Uličný 2014, s. 106) |
| 1600 |
V Porúbke stálo 41 poddanských domov, ale aj mlyn, okrem rodiny šoltýsa mala len poddanských obyvateľov (Uličný 2014, s. 107) |
| 16. stor. |
Názov Porúbka sa vyvinul až v tomto období, aby sa ním odlíšila Liptovská Porúbka od inej dediny, patriacej tým istým zemanom zo Svätého Jána, teda od Závažnej Poruby (Uličný 2014, s. 106) |
| 14. - 16. stor. |
V písomnostiach z tohto obdobia sa vyskytuje jej prvý názov Križanova Poruba, čo svedčí o tom, že dedina vznikla na vyrúbanom, vyklčovanom lese (Poruba) a že jej vznik inicioval istý Križan, pravdepodobne vo funckii šoltýsa (Uličný 2014, s. 106) |
| 1377 |
Najstaršia správa o už existujúcej Liptovskej Porúbke (Uličný 2014, s. 106) |
| 1263 |
Územie, na ktorom vznikla dedina bolo majetkom šľachtica Bohumíra a jeho potomkov, vtedy to bolo zväčša zalesnené územie bez sídliska (Uličný 2014, s. 106) |