| 1828 |
Pri Teplej jestvovala osada Kamenec, v ktorej sa okolo roku 1828 nachádzali štyri domy s 25 dospelými obyvateľmi, aj osada Podkralov s jedným domov a 13 obyvateľmi (Uličný 2014, s. 114) |
| prvá pol. 19. stor. |
Teplá bola síce mestečkom, avšak vtedy patrila k najmenším v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 114) |
| 1828 |
Teplá bola opäť mestečkom, mala 82 obývaných domov, v ktorých žilo 614 obyvateľov, z nich 609 rímskokatolíkov a len 5 evanjelikov (Uličný 2014, s. 114) |
| 18. a prvá pol. 19. stor. |
Šľachtici Dvornikovičovci bývali v Teplej v tamojšom kaštieli (Uličný 2014, s. 114) |
| koniec 17. stor. |
Teplá sa vyvíjala ako mestečko, prvé doklad o tom je z roku 1696 (Uličný 2014, s. 114) |
| prvá pol. 17. stor. |
Teplá patrila zemanom Usaľovcom, feudálny vlastník si tu postavil neskororenesančný kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 113 – 114) |
| 1600 |
V Liptovskej Teplej stálo 34 poddanských domov, kúria zemana, mlyn, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 113) |
| 1551 |
Najstaršia správa o tamojšej škole, avšak vtedy už jestvovala (Uličný 2014, s. 112) |
| druhá pol. 17. stor. |
Okolo kostola postavili obranný kamenný múr (Uličný 2014, s. 112) |
| 1354 |
Najstaršia písomná zmienka o teplianskom kostole zasväteného sv. Filipovi (Uličný 2014, s. 112) |
| 13. - 15. stor. |
Teplá bola majetkovou súčasťou hradného panstva Liptov, neskôr panstva Likava (Uličný 2014, s. 113) |
| koniec 13. stor. |
V Liptovskej Teplej stojí starobylý kostol, ktorého najstaršie časti pochádzajú údajne z tohto obdobia, avšak v registroch pápežského desiatku z 30. r. 14. stor. sa tepliansky farár nevyskytuje (Uličný 2014, s. 113) |
| pol. 13. stor. |
Pri Teplianskom potoku stál vodný mlyn, ktorý tu jestvoval aj neskôr (Uličný 2014, s. 113) |
| pol. 13. stor. |
Vznik osád a dedín Turík, Bešeňová, Ivachnová, Lazy, Madočany, Lúčky a Potok, ktorých chotáre patrili pôvodne k majetkom Teplej, čo znamená, že Teplá bola najstaršia z pomedzi susedných dedín (Uličný 2014, s. 113) |
| 1264 |
Najstaršie písomné správy o Liptovskej Teplej, kedy kráľ Belo IV. daroval Klementovi územný majetok, na ktorom čoskoro vznikli Kalameny. Klement dovtedy býval v Teplej a patrili mu role a lúky ležiace medzi poliami užívanými poddanými v Teplej, čo dokazuje existenciu Teplej ešte pred týmto rokom (Uličný 2014, s. 112) |
| 11. a 12. stor. |
V teplianskom sídlisku sa náhodou našli zvyšky keramiky pochádzajúcej z tohto obdobia, aj keramika z 9. stor. a 10. stor., ktorá sa našla v chotári susedných Madočian nepochybne súvisela s obyvateľmi Teplej (Uličný 2014, s. 112) |