| prvá pol. 19. stor. |
Beharovce boli stredne veľkou dedinou s tradične takmer len zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 116) |
| 1828 |
V Beharovciach jestvovalo 27 obývaných domov, v ktorých žilo 249 dospelých obyvateľov, z nich 182 rímskokatolíkov a 67 evanjelikov (Uličný 2014, s. 116) |
| prvá pol. 18. stor. |
V Beharovciach žilo až 24 zemianskych rodín v 22 kúriách (Uličný 2014, s. 116) |
| 17. a zač. 18. stor. |
Beharovce boli typicky zemianskou dedinou a patrili k väčším zemianskym sídliskám (Uličný 2014, s. 116) |
| 1584 |
V Beharovciach stálo 14 zemianskych kúrií (Uličný 2014, s. 116) |
| 16. - 17. stor. |
Žili tu a hospodárili iba zemianske rodiny Šandorovcov, Nemešovcov, Urbanovcov, Lačnovcov, Bohušovcov, Almanovcov, Brtkovcov aj iné (Uličný 2014, s. 116) |
| 14. - 15. stor. |
V tomto období okrem zemanov bývali v Beharovciach aj poddanské domácnosti, obhospodarujúce tunajší majetok (Uličný 2014, s. 116) |
| 1358 |
Najstaršia priama správa o obci (Uličný 2014, s. 116) |
| pol. 13. stor. |
Predpokladaný vznik obce Liptovské Beharovce (Uličný 2014, s. 116) |
| 1262 |
Darovaciu listinu potvrdil kráľ Belo IV. na požiadanie Beharových synov Dionýza, Petra, Vojslava a Sebastiána (Uličný 2014, s. 115) |
| 1231 |
Kráľ Ondrej III. daroval zaslúžilcovi, podľa prezývky rýchlemu poslovi, teda Beharovi, synovi Semela územný majetok vydelený z majetkov Bobrovca a Bobrovčeka (Uličný 2014, s. 115 |