Liptovský Hrádok-Skalka

Hradská hora je členená viacerými vápencovými masívmi na menšie celky. Okrajová, západná časť Hradskej hory sa nazýva Skalka. Od začiatku existencie vodného hradu bola jeho súčasťou ako strážna veža. Polohu Skalka z troch strán obopína skalný masív. Štvrtá, prístupová strana bola oddelená od ostatných častí hrotitou priekopou.

Miesto, na ktorom bola vybudovaná veža, má necelých 10 m2. Poloha i malá manévrovacia plocha prezrádzajú, že veža mala výlučne strážnu funkciu. Zvyšky vlastnej veže sa podľa V. Hanuliaka už nedali zistiť. Obranná priekopa obopínajúca vežu z južnej strany bola vyhĺbená do vápencového masívu.

Opevnenie chránilo križovatku ciest miestneho významu v Liptovskom Hrádku alebo bolo akousi predsunutou pozorovateľňou hrádkov v Podturni a Liptovskom Jáne. Vzásype priekopy sa podarilo nájsť keramiku z 14.–15. stor.

Liptovský Hrádok/Liptovský Ján-Vyslavec

Lokalita sa nachádza južne od toku Váh medzi vrchmi Zápač a Kaštielske lazy. Je to oválna vyvýšenina svalom kruhového pôdorysu, ktorú zameral aopísal už J. Neudeck v roku 1872. Spomína inález bronzového meča. Polohu tvoria dva vrchy, oddelené plytkou dolinkou. Opevnenie areálu je vsúčasnosti nezreteľné a na mnohých miestach nie je isté, či ide o fortifikáciu. Neisté sú aj vstupy do hradiska.

Realizované archeologické aktivity:

2003 – 26. júla K. Pieta uskutočnil obhliadku hradiska Vislavce na rozhraní katastrov Liptovský Hrádok aLiptovský Ján na základe správ onálezoch vo vývratoch polomu, kde sa nachádzalo údajne veľa keramiky akamenné žarnovy. Obhliadkou sa získal nepočetný súbor nevýraznej keramiky, niekoľko drobných železných abronzových predmetov asúbor charakteristických okruhliakov, ktoré sa požívali ako projektily na obranu pred nepriateľom (Pieta 2008c).