| prvá pol. 19. stor. |
Svätý Ondrej bol stredne veľkou dedinou so zemianskym, poddanským a farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 132) |
| 1828 |
V dedine jestvovalo 41 obývaných domov, v ktorých žilo 301 dospelých obyvateľov, 229 evanjelikov a 72 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 132) |
| pol. 18. stor. |
Dedina patrila desiatim rodinám zemanov Andreanských, ktoré bývali vo vlastných kúriách (Uličný 2014, s. 132) |
| koniec 16. stor. |
Ondrejské sídlo pozostávalo z kostola, fary, školy a siedmich kúrií tunajších zemanov (Uličný 2014, s. 132) |
| 1536 |
Tunajší zemania bývali v štyroch kúriách (Uličný 2014, s. 132) |
| 17. stor. |
Miestni zemepáni si v dedine postavili renesančný kaštieľ, ktorý po neskorších stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 132) |
| 13. - pol. 19. stor. |
Dedina Svätý Ondrej patrila nepretržite tamojším zemanom, ktorí v 16. - 17. stor. používali priezvisko Ondreanský alebo Andreanský (Uličný 2014, s. 132) |
| 1709 |
Po vyhorení časti kostola bol kostol prestavaný (Uličný 2014, s. 132) |
| 1647 |
Postavili kostolu nový portál a vežu (Uličný 2014, s. 132) |
| 1542 |
V chotári Svätého Ondreja pri potoku Trnovec stál mlyn, o ktorom je správa až z roku 1542, ale možno ho predpokladať už skôr (Uličný 2014, s. 132) |
| prelom 13. a 14. stor. |
Keďže v 30. rokoch 14. stor. už existovala vyvinutá svätoondrejská farnosť, vznik osady a kostola možno predpokladať na prelome týchto storočí (Uličný 2014, s. 131) |
| 1332 |
Najstaršia priama správa o Liptovskom Ondreji je v registri pápežského desiatku, vtedy tu už stál kostol a farárom bol František (Uličný 2014, s. 131) |