1913 – Miestny obyvateľ János Kricskó Budveszely zKráľovskej Ľubele (dnes Ľubeľa, okr. Liptovský Mikuláš) poslal do MNM vBudapešti solidus cisára Gratiana (367–383). Tu si ho však neponechali. Oniečo neskôr, vroku 1917, majiteľ pôdy azeman zĽubele M. Erdős poslal do MNM odtlačok mince. Zneho bolo zrejmé, že menovaný vlastnil Gratianov solidus. Žiaľ, ani táto minca vmúzeu neostala. Erdős uviedol že, údajne spolu sviacerými inými, mince vyoral neznámy sedliacky chlapec. Ten si ale vzal iba jednu mincu aostatné naspäť zaoral (Prohászka 2011, s. 31).
1972 – 28. septembra AÚ SAV Nitra pod vedením A. Točíka aH. Bublovej, vrámci prieskumu miest zaniknutej ťažby medenej rudy vLiptove, uskutočnili prieskum obce Ľubeľa, oktorej sa vliteratúre konštatuje, že sa v nej dobývala meď. Za Liptovskými Kľačanmi sa pri kóte 738,0 rozdvojuje terén na Kľačiansku aĽubeľskú dolinu. Ľubeľská dolina sa tiahne pozdĺž Ľubeľského potoka. Ako autori prieskumu uvádzajú, „početné haldy arôzne priehlbne sa nachádzajú po oboch stranách potoka. Zrejme buldozérom bola pred krátkym časom, asi pri úprave cesty rozhrnutá silná vrstva smimoriadne početnými črepmi afragmentmi nádob technickej keramiky, viacerými silne žiarom zdeformovanými. Početné fragmenty keramiky obsahujú zliatinu antimónu. Nádoby sa používali pri tavení askúšaní rudy“ (Bublová/Točík 1973). Zaniknuté taviace pece na antimón amnožstvo technickej keramiky objavil zamestnanec KPÚ Žilina pri obhliadke stavby vKrížskej doline v k. ú. obce Dúbrava (pozri rok 2014).
1985 – 26. júna Z. Tomo zistil na poliach ležiacich južne od vtedajších štátnych majetkov vobci Ľubeľa výskyt keramických črepov datovaných pravdepodobne do 15. stor. Na týchto poliach sa nachádzali i väčšie kamene, na základe čoho možno predpokladať vtýchto miestach zaniknutú stredovekú osadu. Lokalitu ohraničuje zvýchodu potok Kľačianka, zo západuštátna cesta Liptovské Vlachy – Liptovské Kľačany a zjuhu intravilán obce (Tomo 1985).