| prvá pol. 19. stor. |
Malatíny boli stredne veľkou dedinou s výlučne zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 150) |
| 1828 |
V troch malatínskych sídliskových častiach jestvovalo 49 obývaných domov, v ktorých žilo 494 dospelých obyvateľov, 251 rímskokatolíkov a 243 evanjelikov (Uličný 2014, s. 150) |
| 18. stor. a prvá pol. 19. stor. |
V Malatínoch žili nepretržite tamojší zemania, v Nižnom Malatíne 10 zemianskych rodov v ôsmich kúriách, v Strednom Malatíne 6 rodín v šiestich kúriách, vo Vyšnom Malatíne 6 rodín v troch kúriách (Uličný 2014, s. 150) |
| druhá pol. 17. stor. |
Od tohto obdobia bývali v Malatínoch aj poddanské rodiny (Uličný 2014, s. 149) |
| 17. - 19. stor. |
V Malatínoch bývali zemania (Uličný 2014, s. 149) |
| koniec 16. stor. |
Stredný Malatín načas zanikol (Uličný 2014, s. 149) |
| 1580 |
V Nižnom Malatíne bolo osem kúrií, v Strednom boli dve kúrie a vo Vyšnom Malatíne osem kúrií (Uličný 2014, s. 149) |
| 16. stor. |
Malatínski zemania postupne zaberali poddanskú pôdu a v Malatínoch neboli sedliacke domácnosti, ba koncom 16. stor. ani želiarske (Uličný 2014, s. 149) |
| 15. a 16. stor. |
Nižný, Sttredný a Vyšný Malatín patrili nepretržite zemanom Batisovcom, Demkovcom a príbuzným Lačníkovcom, mali tu svoje kúrie, pričom Batisovci trvalo bývali v Nižnom Malatíne (Uličný 2014, s. 149) |
| druhá pol. 14. stor. |
Vznikol Stredný Malatín, pravdepodobne najmenší (Uličný 2014, s. 149) |
| 1341 |
Najstaršia správa o Malatínoch (Uličný 2014, s. 148) |
| 1270 |
Ďalšia správa o malatínskom údolí, podľa ktorej bol malatínsky potok východnou hranicou ľupčianskeho chotára (Uličný 2014, s. 148) |
| 1268 |
Najstaršia písomná správa o území údolia Malatínčanky, kedy kráľ Belo IV. daroval Markušovi a jeho synovi Mikulášovi nepomenovaný majetok vhodný nielen pre ich obydlie, ale aj kostol (Uličný 2014, s. 148) |
| 9. - 10. stor. |
V dolnej časti údolia Malatínčanky našli archeológovia zvyšky po ohnisku a zlomky keramiky (Uličný 2014, s. 148) |