| 1828 |
V obidvoch mestečkách bolo spolu 231 obývaných domov, v ktorých žilo 1174 dospelých obyvateľov, 1119 evanjelikov a 55 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 156) |
| 18. stor. |
Nižná Boca bola väčšia ako Vyšná Boca (Uličný 2014, s. 156) |
| 1771 |
V Nižnej Boci žilo 132 domácností, ktorých muži pracovali najmä v štyroch baniach na zlato (Uličný 2014, s. 156) |
| 1715 |
Obec mala 44 meštianskych domácností, k sídlisku patril aj mlyn a malé kopanice (Uličný 2014, s. 156) |
| pol. 17. stor. |
Boli tam bane, v ktorých dolovali zlaté, strieborné a medené rudy (Uličný 2014, s. 156) |
| 1628 |
Okolo tohto roku sa v revíri Svätojánskej Boce nachádzali najmenej dve funkčné bane, huta a dobové technické banské zariadenia (Uličný 2014, s. 156) |
| pol. 16. stor. |
Súčasťou tunajšieho sídliska bola aj vináreň, ktorá patrila šľachticom Svätojánskovcom (Uličný 2014, s. 156) |
| 15. - 16. stor. |
Obyvateľmi Nižnej Boce boli baníci, dolujúci v baniach na majetku patriacom šľachticom zo Svätého Jána (Uličný 2014, s. 156) |
| koniec 13. stor. - prvá pol. 14. stor. |
Dočasné, sezónne obydlia ryžovateľov, resp. baníkov boli sídlištným zárodkom Nižnej Boce (Uličný 2014, s. 156) |
| 1342 |
O ryžovanie zlata a dolovanie v svätojánskej časti doliny prejavili najväčší záujem hybskí mešťania, ktorí tu získavali zlato, pričom synom Bohumíra odovzdávali osminu vyťaženého zlata (Uličný 2014, s. 155) |
| 1287 |
Bohumír získal od kráľa Ladislava IV. výlučné právo ryžovať zlato v Bocianke, prípadne niekomu ryžovanie povoliť (Uličný 2014, s. 155) |
| 1263 |
Bocianska dolina bola do tohto roku celá kráľovským majetkom (Uličný 2014, s. 155) |