Tri archeologické náleziská – Bašta, Varta a Velínok predstavovali vminulosti komplex opevnení obranného charakteru predovšetkým z1. stor. pred n. l. Mohutné kamenné múry svežou na Velínku, tri mohutné priekopy spájajúce hradisko sopevnením na Varte spolu spredsunutým opevnením na Bašte tvorili obranný systém, ktorý zdá sa nemá unás nateraz priamu paralelu.
Bohužiaľ, výstavbou diaľnice D1 bolo takmer celé hradisko Velínok aväčšia časť hrádku Bašta zničené. Vzniknutá situácia sa stala hlavným dôvodom pre vyňatie týchto lokalít zústredného zoznamu pamiatkového fondu ku dňu 1. 1. 1988. Nenávratné zničenie časti našej histórie by nás malo preto oto viac zaväzovať, aby sme prispeli kakémusi zadosťučineniu za poškodenie kultúrneho dedičstva.
Súčasné využitie lokality – vybudované odpočívadlo priamo na Velínku snádherným výhľadom na Baštu – je ideálnou možnosťou prezentácie lokality vturistickom ruchu. Snahou miestnej samosprávy vspolupráci sarcheologickou obcou by mal byť projekt na vybudovanie náznakovej rekonštrukcie časti opevnenia Velínku, či Bašty a zrealizovanie systematického výskumu na ešte dochovanej časti hrádku Bašta a Velínok svyužitím doterajších poznatkov olokalitách, prípadne prepojenie obidvoch lokalít a vytvorenie trojdimenzionálneho modelu hradiska/hrádku. Možnosti sú viaceré. Myslíme si, že týmto spôsobom by sme mohli aspoň čiastočne učiniť zadosť barbarskému zničeniu unikátneho systému opevnení, ktoré nemalo obdobu nielen na Liptove, ale, možno povedať, anivstredoeurópskom priestore.
Jedinečnosť lokality si zaslúži osobitnú prezentáciu spohľadom dvoch hlavných aktérov ich čiastočnej záchrany – V. Hanuliaka aK. Pietu.
V. Hanuliak, vtedajší archeológ LM v Ružomberku arealizátor výskumu oopevneniach vPodturni avýstavbe diaľnice D1 píše:
„Vokolí obce Podtureň upútavali už od dávna pozornosť pozostatky starých opevnení, atiež nálezy na okolitých poliach. V19. storočí ich opísali amatérski archeológovia B. Majláth (1874) aJ. Neudeck (1880). Posledne menovaný rozpoznal vteréne tri, vneveľkej vzdialenosti od seba ležiace hradiská nazývané „Varta“, „Velínok“ a „Bašta“. Do pozornosti odborníkov sa neskôr dostali až vsúvislosti so stavbou diaľnice, ktorá hrozila porušiť niektorú zuvedených pamiatok. Preto LM v Ružomberku aAÚ SAV Nitra začal roku 1972 prieskum opisovanej oblasti. Na základe výsledkov prieskumu asondáží sa potvrdilo, že Sod obce Podtureň sa skutočne nachádza komplex hradísk aneopevnených sídlisk, ktoré patria do 1. stor. n. l. Veľmi dôležitým zistením boli nálezy slovanskej keramiky z8.–11. storočia ako prvé doklady slovanskej kolonizácie horného Liptova vtomto období.
Projekty trasy diaľnice D1 vúseku Liptovský Ján – Liptovský Hrádok sa vrokoch 1972 až 1974 viackrát zmenili. Žiadna zo schválených trás však výraznejšie archeologické objekty neohrozovala, preto tu väčší archeologický výskum zahájený nebol.
Ďalšia zmena projektu na jeseň 1974 sa však priamo dotýkala najlepšie zachovaného pravekého opevnenia na vrchu Velínok, kde bolo potrebné okamžite realizovať záchranný výskum. Situáciu popri nepriaznivom ročnom období anedostatku pracovných síl tiež skomplikovala skutočnosť, že na vrchu Bašta bola obnovená ťažba kameňa, ktorá zničila ďalšiu významnú pamiatku – pozostatky vežovitej pevnôstky z11.–14. stor.
Vdecembri 1974 bola odhumusovaná plocha medzi hradiskami Velínok aVarta schotárnym názvom „Fľak pod Vartou“. Tu bol 21. apríla 1975 zahájený záchranný výskum, ktorý prevádzal AÚ SAV Nitra vspolupráci sLM v Ružomberku.
Pretože zemné práce na diaľnici asúčasne iťažba vkameňolome prebiehali rýchlym tempom, musel výskum predovšetkým odkrývať adokumentovať tie nálezy, ktoré boli bezprostredne ohrozené. Výskum vpolohe „Fľak pod Vartou“ postupne odkryl tri rozsiahle priekopy pretínajúce východné predpolie hradísk Varta aVelínok. Priekopy mali šikmé steny ahrotité dno. Dôležitým zistením boli stopy dláždenej cesty, ktorú sa nám podarilo zachytiť vblízkosti priekopy.
Už bolo spomenuté, že výskum na kopci Bašta bol vyvolaný intenzívnou ťažbou kameňa, ktorú napriek zákazom zo strany MNV Podtureň aONV Liptovský Mikuláš prevádzalo JRD Liptovský Ondrej. Zo stredovekého hrádku zostala výskumu kdispozícii len jeho obvodová priekopa. Nálezy zjej zásypu potvrdili, že toto opevnenie bolo vybudované niekedy v11. stor. azaniklo v14. stor. Podarilo sa tiež odkryť zvyšky dreveného premostenia priekopy, ktoré predstavuje pôvodný vstup do hrádku. Od zvyškov mostu sa dala sledovať okruhliakmi vydláždená cesta, ktorá schádzala ztemena kopca na jeho úpätie. Pod dlažbou cesty boli odkryté pozostatky ohňom zničených obydlí snálezmi, ktoré potvrdzujú, že lokalita bola obývaná vdobe budovania obranných zariadení na Velínku aVarte vobdobí 1. stor. pred Kr. a1. stor. n. l.
Na hradisku Velínok sa terénne práce zamerali na priestor brány, kde boli už pri sondážnom prieskume zistené kamenné múry. Ľahšie prístupná SV časť hradiska bola opevnená lícovaným múrom zvápencových kvádrov kladených na hlinenú maltu. Kamenná konštrukcia bola spevnená drevenými stlpmi, po ktorých sa zachovali stopy vpodobe medzier vmurive, zriedkavejšie izvyšky zuhoľnateného dreva. Výskum na Velínku prebiehal až do zničenia lokality vdňoch 27.–29. 10. 1975.“
Vzávere správy V. Hanuliak uvádza:
„Vokolí obce Podtreň sa pri stavbe diaľnice vpriebehu roku 1975 zničil unikátny systém včasnohistorických opevnení z1. stor. pred Kr. Napriek krátkosti času aďalším objektívnym príčinám, ktoré terénny výskum hatili, mohol AÚ SAV Nitra aLM v Ružomberku previesť aspoň najnutnejšie výkopové adokumentačné práce, ktoré dnes už nenávratne stratené pamiatky zachovali pre ich vedecké apublicistické vyhodnotenie.
Je však na škodu celej našej spoločnosti, že vedecky cenné aesteticky efektné pozostatky kamenných fortifikácií na Velínku ako iostatné významné pamiatky mohli byť zachránené apo vhodnej úprave sprístupnené verejnosti. Hlavná turistická trasa našej republiky je tým ochudobnená ojedinečnú atrakciu.
Je preto potrebné aby spolupráca AÚ SAV ako koordinátora archeologickej vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku ainvestorskými adodávateľskými stavebnými podnikmi bola postavená na kvalitatívne vyššiu úroveň, ktorá by pri zachovaní ekonomických aspektov umožnila dôkladný výskum avprípade potreby izáchranu pamiatok, ktoré sú hmotným svedectvom bohatej astarobylej histórie našej vlasti anášho národa. Bohužiaľ vprípade Podturne boli naše možnosti využité len čiastočne.“ (Hanuliak 1975b, s. 5)
K. Pieta, ako realizátor výskumu za AÚ SAV Nitra na toto obdobie spomína sťažkým srdcom aj dnes:
„Pôvodne boli tri varianty trasy diaľnice, zktorých dve obchádzajú systém opevnení. Zo strany archeológov sa realizovalo veľké pamiatkarské ťaženie, že sa to zničí výstavbou anakoniec sa uzhodlo, že sa vyberie variant, ktorý bude lokalitu obchádzať. Bez toho, aby nám niekto niečo oznámil, zrazu sa zistilo, že sa tam bagruje. Nakoniec vybrali tretí variant nerešpektujúci názory archeológov. Nikto nevedel, kto to rozhodol, všetci sa usmievali. Potom nás tam trpeli. Robili sme čo sme mohli, no je to veľmi chabo preskúmané. Na Velínku sa našlo opevnenie súžasnými konštrukciami, ktoré vyhodili do vzduchu. Odvtedy som takéto opevnenie nikde nevidel. Pred samotným odstrelom sa vymedzila zóna, do ktorej bol zákaz vstupu, ja som sa vjednej jame ukryl apodarilo sa mi zachytiť moment keď nastal odstrel. Neodpustil som si adal som tú fotku do knihy.ˮ (pozri Pieta 2008b, s. 364, F 19)