| prvá pol. 19. stor. |
Potok bol malou dedinou s poddanským aj zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 178) |
| 1828 |
V dedine bolo 12 obývaných domov, v ktorých žilo 92 dospelých obyvateľov, 52 rímskokatolíkov a 40 evanjelikov (Uličný 2014, s. 178) |
| 18. stor. a prvá pol. 19. stor. |
Potok patril rodinám rodu Potocký, ktorí bývali v dvoch kúriách, druhá časť patrila Kubínskovcom (Uličný 2014, s. 178) |
| zač. 18. stor. |
Potok bol malou dedinou (Uličný 2014, s. 178) |
| 1584 |
Stála tú kúria, ktorá neskôr zanikla (Uličný 2014, s. 178) |
| 16. stor. |
V Potoku už nehospodárili sedliacke domácnosti, iba želiari a miestni zemania (Uličný 2014, s. 178) |
| koniec 16. stor. |
Majetok patril Kubínskovcom (Uličný 2014, s. 178) |
| druhá pol. 15. stor. a 16. stor. |
Potok patril drobným zemanom, časť hradnému panstvu Likava (Uličný 2014, s. 178) |
| prvá pol. 15. stor. |
Potok patril Bešeňovcom (Uličný 2014, s. 178) |
| koniec 14. stor. |
Majetok nadobudli zemania z Bešeňovej (Uličný 2014, s. 177) |
| 13. a 14. stor. |
Tento majetok zostal vo vlastníctve uhorských kráľov (Uličný 2014, s. 177) |
| 1278 |
Kráľ Ladislav IV. daroval vtedy Klementovi z Teplej majetok, ktoré susedilo s potockým údolím, ktoré malo vtedy ľudový názov Medokýš (Uličný 2014, s. 177) |