| koncom 19.stor. |
Cca 8000 obyvateľov vrátane "ulíc" čím sa RK stalnajväčším slovenským mestom a tiež centrom slovenského národného hnutia |
| 1871 |
Sa nesmeli stavať domy z dreva a ani bez stavebného povolenia |
| 1828 |
V Bielom Potoku žilo v 98 obývaných domoch 658 dospelých - z toho 650 katolíkov a 8 evanjelikov (Uličný 2014, 38) |
| 1797 |
Ľahlo popolom takmer celé mesto (270 domov, mestský dom, fara, kostol, mestský majer, škola, nemocnica, kaštieľ, mlyn, píla, soľný sklad, mosty, aj časť mestského archívu) |
| 1784 |
Veľký požiar - zhorelo 68 domov |
| 1770 |
V Bielom Potoku žilo 63 domácností (Uličný 2014, 38) |
| 1766 |
RK mal 1147 obyvateľov podľa prvého známeho sčítania obyvateľstva. "Ulice" mali ďalších 871 obyvateľov |
| 1749 |
Mlyn nanovo vybudoval Tomáš Ruber a od r.1751 patril mestu RK, ktoré ho dávalo do prenájmu. Vyrábal sa tu papier na písanie, balenie a lepenka |
| 1730-1735 |
Postavený kláštorný areál piaristov na RK námestí |
| 1727 |
Cech debnárov |
| 1721 |
Sa spomína papiernický mlyn poháňaný vodou Teplého potoka v blízkosti hámrov na lokalite "lúka nad papierňou" |
| od r.1709 |
Hrad Likava je v ruinách. po bojoch medzi Rákocim a cisárskymi vojskami vedenými generálom Heisterom |
| 1703 |
Mikuláš Bercséni dal kopať šiance v polohe Šiance (Kurti 1933, roč. II, č. 4, s. 121 |
| 1690 |
Cech kováčov a zámočníkov |
| 1682 |
Cech čižmárov |
| 1639 |
Ilešháziovci sa zaslúžili o výstavbu novej kamennej školy a stala sa súčasťou evanjelického cirkevného centra |
| 1585 |
Prestavba a nová výstavba kostola od základov - stavebník Štefan Ilešházi s manželkou Katarínou Pálfiovou |
| od r. 1598 |
V gotickej pevnosti sv. Žofie sa konala slobodná voľba richtára |
| 1560 |
Kráľ Ferdinand I. udelil mestu RK nové práva nad "ulicami" Černová, Vlkolínec, Biely Potok a Ludrová |
| 1560 |
Vznikla šľachtická škola, kt. účinkovala do roku 1607 |
| 16.stor. |
Mladšia mýtna stanica pri ceste vedúcej južným smerom údolím riečky Revúca. Tadiaľto prevážali aj rudu (najmä olovo a striebro) medzi banskými mestami a Poľskom |
| pol.16.stor. |
Založená ružomberská pošta |
| 1531 |
Zápisy v mestských knihách sa viedli zväčša po slovensky (predtým len nemecky) |
| 15.stor. |
Mýtna stanica pri údolí Váhu |
| 1475 |
Prvý krát sa spomína obec Hrboltová. Názov je odvodený od zakladateľa, ružomberského mešťana Herbolta |
| 1434 |
Na jeseň - mesto znova vyrabované a podpálené husitmi pri ústupe z Liptova |
| 1433 |
Mesto vyrabované a podpálené husitmi keď tiahli zo Spiša |
| 1405 |
Kráľ Žigmund udelil právo meča |
| počas 14.stor. |
Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15.stor. Vlkolínec a Čutkov |
| 1399 |
Kráľ Žigmund na návšteve RK oslobodil tunajších kupcov od platenia mýta v celom Uhorsku. Potvrdil právo trhov /štvrtok/, udelil jarmočné právo |
| 1390 |
Kráľ Žigmund zveril mesto do právomoci liptovských županov a tak sa RK na dlhé stáročia dostal do závislosti od likavského hradného panstva |
| 1340 |
Rozšírenie mestských práv. Uhorský kráľ Karol Róbert znovu potvrdil rozsah chotára na miestach južne od Váhu |
| 1340 |
Definitívne bolo územie starej osady včlenené do ružomberského chotára po výmene za Vyšný Kubín |
| 1340 |
Biely Potok bol natrvalo pričlenený k majetkom mesta Ružomberok (Uličný 2014, 37) |
| 1329 |
Nastaršia priama správa o Bielom Potoku - v listine kráľa Karola I (Uličný 2014, 37) |
| 1318 |
Prvá písomná zmienka o Ružomberku keď ostrihomský arcibiskup Tomáš potvrdil, že zvolenský župan Donč udelil hosťom v RK mestské výsady podľa Partizánskej Ľupče |
| 1318 |
Novým osadníkom udelil zvolenský župan Donč (Dvonč) mestské výsady |
| od zač.14.stor. |
Sa pri Revúcej začali usádzať aj nemeckí hostia zo Spiša, Banskej Štiavnice, Krupiny a Partizánskej Ľupče |
| 13./14.stor. |
Ranogotický kostol sv. Ladislava |
| 1288 |
Na území dnešného Ružomberku sa uvádza tiež osada Gočal a zem, resp. sídlisko Bočkových synov v susedstve Revúcej |
| 1233 |
Prvá zemianska osada vyčlenená z kráľovského majetku Reucha (Revúca) |