| prvá pol. 19. stor. |
Štiavnička bola už stredne veľkou dedinou väčšinou s poddanskými a s tradične zemianskymi obyvateľmi (Uličný 2014, s. 201) |
| 1828 |
V Štiavničke jestvovalo 37 obývaných domov, v ktorých žilo 256 dospelých obyvateľov, 250 rímskokatolíkov a 6 židov (Uličný 2014, s. 201) |
| 1744 |
Štiavnička patrila trom rodinám rodov Tolt a Štiavnický, ktoré bývali v troch kúriách (Uličný 2014, s. 201) |
| posledná tretina 18. stor. |
Až od tohto obdobia tu žili aj poddanské rodiny (Uličný 2014, s. 201) |
| 1600 |
Stáli tu už štyri kúrie, Štiavnička bola vtedy zemianskou osadou (Uličný 2014, s. 201) |
| 1580 |
Stáli tu dve kúrie, patriace Toltovcom a Štiavnickovcom (Uličný 2014, s. 201) |
| 16. stor. |
Poddanské rodiny tu nežili, sídlisko tvorili iba zemianske kúrie (Uličný 2014, s. 201) |
| 15. - 16. stor. |
Štiavnička patrila nepretržite tamojším zemanom, príp. ich príbuzným (Uličný 2014, s. 201) |
| 1477 |
Najstaršia správa o Štiavničke, vtedy dokázateľne jestvovala a bývali v nej zemania, vznikla na území Liptovskej Štiavnice, čo dokazuje jej zdrobnelinová podoba názvu (Uličný 2014, s. 201) |
| koniec 14., resp. zač. 15. stor. |
Pravdepodobný vznik Štiavničky (Uličný 2014, s. 201) |