Hradisko má rozlohu približne 2,7 ha. Poloha prirodzene chránená strmo spadajúcimi svahmi a skalnými bralami na východnej, južnej a čiastočne aj na západnej strane bola posilnená umelými násypmi rôznej šírky takmer po celom obvode hradiska. Najľahšie je dostupné návršie zo severnej strany. Od susedného horského masívu turíckej Magury je oddelené len úzkym sedlom. Jeho ochranu tu zabezpečoval mohutný val, ktorý východným smerom vyúsťuje nad vysokým skalným bralom, západným smerom sa upína na výrazný skalnatý hrebeň. Zo severovýchodnej strany viedla prístupová cesta. Vchod do hradiska bol zabezpečený polkliešťovou bránou. Takmer v strede návršia prebiehajú vo vzdialenosti 20–30 m dva priečne valy, ktoré vyčleňujú dve samostatné opevnené jednotky: horné a dolné hradisko. Menšie, dolné hradisko má pretiahnutý oválny pôdorys a zaberá rozlohu cca 1 ha. Jeho stredom prebieha nízky a zaoblený hrebeň. Druhý opevnený útvar má hruškovitý tvar a obzvlášť v západnej polovici výrazne členitý reliéf. Šírka sekundárne prerušeného valu je 540 cm. V jeho profile bola počas výskumu odhalená koncentrácia pieskovcových platní, ktoré boli na dvoch miestach viacnásobne preložené cez seba a môžu naznačovať pôvodnú existenciu múru. Jediné stopy sídliskových objektov boli objavené v severnej časti horného hradiska. Kamenný múr bol sondážnym výskumom v roku 1982 odhalený aj v južnom vale horného hradiska. Dĺžka valu, ktorý prebieha zhruba v smere západ–východ je 20,1 m. Vo východnej časti je prerušený a v severovýchodnom smere končí nad strmým zrázom. V západnej časti sa stáča na sever a upína sa na skalný hrebeň.
Valové opevnenie je vybudované z rozmerných pieskovcových a vápencových platní, uložených pomerne pravidelne do horizontálnych radov. Najväčšia zachovaná výška je 150 cm. Masívne vápencové kamene boli azda zo stabilizačných dôvodov zahĺbené šikmo pod múr, do podložia. Na ne boli šikmo do vnútra valu uložené základové platne, preložené aj na vnútornej strane ďalšími veľkými kameňmi a zasypané hlinito-štrkovitým zásypom, ktorý vypĺňal jadro valu. Na vnútornej strane valu tiež existoval kamenný múr. Pás kameňov v dvoch až troch radoch nad sebou sa zachoval iba do výšky 25–40 cm.
M. Bel oTuríku píše:
„Východná časť poľa dediny Turík je známa výskytom obilných kameňov, ako ich nazývajú bádatelia vtejto oblasti. Príroda totiž naozaj vytvorila vkamienkoch také podoby všetkých druhov obilnín aj strukovín, ako napríklad pšenice, zimnej pšenice, jačmeňa, hrachu, šošovice, ľanových semienok aostatných, žeby človek veril, že ich človek nadmieru zručne vytesal. Dajú sa dokonca nájsť aj také, ktoré nesú akoby značku mincí, aké mali starí Rimania. Hoci žiaden vzdelanec nikdy nepochyboval, že podobné úkazy obyčajne vznikajú roztopašnou hrou prírody, ľud si nahovára, že išlo oohavný čin, ktorý vytvoril priestor pre neobyčajný úkaz. Kedysi dávno bol nepochybne na jednom zvrchov vblízkom okolí dediny hrad, zktorého dnes zostali len zvyšky ruín. Ten obýval akýsi držgroš Euclio, ktorý mal široko-ďaleko najviac peňazí aobilia, ale bol taký lakomý, že hoci nedostatok obilia vcelom tom kraji prerástol do hladomoru, nedal sa nijakými prosbami obmäkčiť aby zmiernil ľudu všeobecný nedostatok jedla. Napokon ho ľud pre jeho lakomstvo preklial avidel, ako sa jeho obilie rovnako na poliach ivsýpkach vedno spokladom premenilo na skálie. Pretože sa však po tomto božom treste nijako nepolepšil, premenil sa nakoniec na kameň on sám aj so svojou ženou, ktorá sa na jeho zločinoch podieľala. Ako pamätník tejto udalosti ukazujú dve skaly, ktoré volajú pán apani. Či ide len opovesť, alebo to tak naozaj bolo, nebudeme skúmať. Napokon, vruinách hradu, oktorom sme sa zmienili, sa často nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené zkovu.“ (Bel 2014, 261)
Lokalita sa nachádza približne vstrede medzi hrádkom Dielec ahradiskom Hradište, na samostatnom kopci oddelenom od uvedených lokalít výraznými sedlami. Severnýavýchodný okraj vrcholovej plošiny nesie stopy valového opevnenia. Je tu však potrebný sondážny archeologický výskum, ktorý by zistil archeologický potenciál lokality. Podľa V. Struhára ide ovýšinnú polohu púchovskej k. Datuje ju na základe niekoľkých kovových predmetov vrátane vinutia laténskej spony.
Lokalita sa nachádza za obcou Turík po pravej strane pri vstupe do turíckej doliny. Ide oneveľký hrádok srozmermi vrcholovej plošiny cca 50 x 20 m. Zo severnejajužnej strany je ohraničený skalnými zrazmi, na severe a severovýchode terén pozvoľne klesá k úpätiu. Terasy sú viditeľné práve na severnejstrane polohy. Sondážnym výskumom na vrcholovej plošine sa zistili okrem keramiky amazanice aj riečne okruhliaky.
Lokalita z obdobia eneolitu (badénska k., d. rímska) sa nachádza na hrane východnéhovýbežku polohy Hradište – lokality 48. Vrcholová plošina sa rozkladá na ploche s rozlohou približne 20 x 50 m, zo západnej, južnej avýchodnejstrany je chránená skalnými zrázmi. Zvýchoduje zosilnená dobre viditeľným valom, ktorý prebieha vdĺžke niekoľkých desiatok metrov azo severuje zabezpečený vstupnou bránou.
Zúzemia Liptova pochádza súbor štiepanej industrie napríklad zTuríka
1735 – M. Bel poukázal na Rohačku ako na „ľúbezný vŕšok pokrytý tônistým hájom... [na ktorom sú] ... ruiny rozhľadne, vktorých sa okrem črepov dávnej výroby občas nájdu mince, sčasti rímske, sčasti gótske“ (Bel 2014, s. 217). Na inom mieste spomína obec Turík, že kedysi dávno na jednom zvrchov vblízkom okolí dediny bol hrad, zktorého dnes zostali len ruiny. Uvádza tiež, že „... sa [tu] často nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené zkovu“ (Bel 2014, 261).
1927 – 23. júna J. Kürti dal kopať vkatastri obce Turík údajné popolnicové pohrebisko, no smalým výsledkom (Slivka 1975a, s. 92).
1932 – 15. septembra J. Kürti realizoval vykopávky vobci Turík vmieste, na ktoré ho upozornil Š. Turanský aG. Čemický. Pri kopaní jarku vzáhrade K. Turánskeho totiž narazili na množstvo hlinených črepov. Výskumom sa získalo veľké množstvo lužických črepov, azda zpohrebiska (Slivka 1975a, s. 92).
1981–1982 – AÚ SAV Nitra pod vedením L. Veliačika uskutočnil archeologický výskum v polohe Hradište vk. ú. obce Turík. Zamerali sa na preskúmanie sekundárne narušeného valu avmenšom rozsahu urobili sondáže na viacerých miestach vobidvoch opevnených areáloch istredovekej zóne medzi nimi. Val bol vybudovaný znasucho kladených rozmerných pieskovcových avápencových platní, uložených pomerne pravidelne do horizontálnych radov. Získaná keramika datuje hradisko do neskorej d. rímskej, avšak na podklade osídlenia lužickej k. (Veliačik 1983b, s. 109).
1987 – 1. augusta vykonali V. Hanuliak, K. Pieta aL. Veliačik obhliadku polohy Hradište pri Turíku scieľom prekonzultovať stavebnú techniku adatovanie priečneho valu, ktorý L. Veliačik vnedávnej minulosti odkryl. Zároveň sa zisťoval rozsah osídlenia tejto polohy na rozhraní d. rímskej asťahovania národov. Prostredníctvom detektoru kovov avykopaním sond sapodarilo získať najmä železné predmety – kovania drevených nádob atruhlíc, obruče vedier, nožík, stredovekú listovitú strelku arôzne iné drobné predmety. Prieskum preukázal výrazné osídlenie vneskororímskom období a stopy osídlenia z lužickej k., stredoveku anovoveku (Pieta 1989).
1993 – V nálezoch mincí zkorunového obdobia pri hesle Lisková-Turík sa uvádza, že okolo 15. mája sa vo výkope pred obecným úradom našiel poklad asi 150 kusov mincí vnádobe, zktorých sa dochovalo 7 kusov. Tie sa nachádzajú vLM v Ružomberku. Išlo omince Františka Jozefa I. (1830–1916) – štyri zlatky zrokov 1878–1888, dve päťkoruny zrokov 1848 až 1909, ajedna koruna zroku 1895 (Kolníková/Hunka 1994, s. 235).
2000 – LM vRužomberku pod vedením V. Struhára realizovalo archeologický výskum na hrádku vpolohe Dielec, vk. ú. obce Turík. Zvýskumu pochádza keramika aniekoľko kovových predmetov, ktoré autor výskumu datuje do laténskej fázy púchovskej k. (Struhár 2001a, s. 197).
2000 – K. Pieta, V. Struhár, Z. Altmanová aJ. Somr vykonali prieskum polohy hrádok vk. ú. obce Turík, priamo nad dedinou, kde p. Sališ zistil archeologické nálezy azvyšky valového opevnenia. Neveľkou sondážou aprieskumom detektorom kovov zistili osídlenie púchovskej k. Vnasledujúcom roku skupina hľadačov našla vpolohe Hradište významný súbor nálezov, medzi ktorými vyniká depot strieborných rímskych denárov z2. stor. n. l.,bronzové spony atrojdielny kostený hrebeň (Pieta 2001c).