Ide osúbor troch opevnení na dominantnej polohe severného svahu Bieleho Váhu. Z južnej a východnej strany je chránený prírodným strmým zrázom, zo severu a západu je poloha chránená zložitým systémom zemných valov a hlbokých priekop.
Pevnosť Zámčisko I bola vybudovaná v dvoch, krátko po sebe nasledujúcich etapách. Najprv bola postavená centrálna časť – vlastný hrad. Ten tvorila plošina s rozmermi asi 10 x 15 m, ktorú chránila hradba z dreva a kameňov. Na ľahko prístupných stranách bola pri úpätí vyvýšeniny vyhĺbená priekopa. Na vnútornej strane sa ku hradbe pripájala len sčasti preskúmaná drevená obytná stavba s pivnicou, vytesanou do skaly. Obytný priestor s drevenou podlahou vykurovala kachľová pec.
Podľa nálezov mincí nájdených v staršej – spodnej – vrstve pôvodný hrádok vznikol v tridsiatych alebo štyridsiatych rokoch 15.stor. a k jeho prestavbe došlo po roku 1451. Podľa svedectva historických prameňov, ktoré sa pre toto obdobie viažu na oblasť Liptova mohlo byť Zámčisko vybudované ako strážny objekt napríklad v čase obsadenia Liptova husitskými vojskami začiatkom tridsiatych rokov. Nie je však vylúčené, že hrad mohol krátko nato postaviť liptovský magnát Pankrác zo Svätého Mikuláša alebo jeho rival Peter Komorovský. Na základe vykopávok vieme, že hrádok bol neskôr rozšírený a lepšie opevnený, čo sa podľa výpovede vrstiev s nálezmi mincí stalo po roku 1451. Vtedy bolo k pôvodnej pevnosti pripojené pomerne rozsiahle predhradie – bastión, pričom stará priekopa bola sčasti zaplnená násypom bastiónu, ale zároveň aj rozšírená a presmerovaná. Pravdepodobne vtedy bolo aj vybudované druhé pásmo opevnenia s priekopou a valmi. Napriek zlepšeniu obrany celá fortifikácia zanikla požiarom. Podľa stratifikovaných mincí v najmladších, ohňom zničených vrstvách k zániku došlo krátko po roku 1467. Podľa tohto údaja post quem by k zničeniu Zámčiska mohlo dobre prísť v roku 1474, kedy sa podľa kronikárskych údajov kráľ Matej zmocnil liptovských hradov a donútil Komorovského opustiť tento kraj. V tejto dobe bol opustený aj drevený hrádok nad Liptovskou Marou.
Prístup k Zámčisku od západu po hrebeni ponad kaňon Váhu strážila ďalšia, asi 80 m vzdialená pevnôstka. Bola to samostatne stojaca veža, vybudovaná na umelom pahorku, obohnaná priekopou a valom (Zámčisko II). Sondáž potvrdila opevnenie z dreva, kombinované s kameňom bez použitia maltového pojiva. Konštrukcia veže zanikla pri intenzívnom požiari.
Ďalšie opevnenie sa nachádza západne od Zámčiska I a II, na okraji nevýrazného návršia, nad údolím potoka vtekajúceho do Bieleho Váhu (Zámčisko III). Prirodzenú ochranu výmoľov na severovýchodnej a juhovýchodnej strane na prístupných stranách stavitelia doplnili hlbokou obvodovou priekopou. Plochu s rozmermi 19 x 25 m uzatváral kruhový hlinený násyp s drevenou hradbou. Podľa výsledkov sondáže budovatelia vybranú plochu ohradili dreveným zrubom, pred ktorý navŕšili valový násyp, spevnený drevenými roštmi. Vo vnútri valového prstenca stála obytná veža z hrazdeného muriva viazaného vápennou maltou.
Sústava troch hrádkov vo Východnej predstavuje charakteristické fortifikácie 15.stor., ktoré bolo možné pomerne rýchlo vybudovať a ich drevozemné opevnenia dobre odolávali rozširujúcej sa delostreľbe.
Poloha Zámčisko patrí nepochybne kvýnimočným stredovekým lokalitám na Liptove, pretože o vzniku iobdobí jeho zániku máme doložené historické pramene.
1864 – Vprvom ročníku Letopisu Matice Slovenskej sa v prírastkoch zbierky starožitností aetnografie uvádzajú nasledovné nálezy: Š. Hyroš daroval „šíp, čili strelu, nalezenú na Zámčisku pri Belánskom vliptovskej stolici, medzi rumami neznámeho zámku ači kláštora“ (Letopis 1864, s. 94). Ide ostredoveký hrádok Zámčisko vk. ú. obce Východná.
1872 – 9. júla V. Majláth objavil stopy „pohanského hradu“ vlokalite Bjelansko (Belansko), vk. ú. obce Východná. Vo svojom múzeu vLiptovskej Ondrášovej prezentoval črepy ajeden bronzový predmet (Majláth 1876).
1876 – Vknihe „Zámok Lykava ajeho páni, poťahom na državie, Lyptov aokolie“ Š. N. Hyroš uvádza, že „v rumoch Zámčiska [vk. ú. Východná, pozn. autorov], kade šla stará hradská na Spiš, sa nachádzajú idávnoveké železné kušové strely, zktorých má iMatica slovenská jednu“ (Hyroš 1876, s. 22).
1996 – Voktóbri AÚ SAV Nitra, pod vedením K. Pietu uskutočnilo, v súvislosti svýstavbou diaľnice D1, archeologický výskum vpolohe Garajovec a Belansko, vk. ú. obce Východná. Výskumom vpolohe Garajovec sa podarilo zachytiť jeden novoveký objekt sčrepmi, ktorý podľa realizátora výskumu zrejme súvisí spozostatkami salaša (Pieta 1997c). V polohe Belansko boli zistené zvyšky zaniknutej stredovekej dediny rovnakého mena. Počas výskumu sa podarilo odkryť torzo kamennej podmurovky stavby sohniskom spolu spočetnými zlomkami kachlíc akeramiky. Získaný archeologický materiál pochádza prevažne z15. stor., niektoré keramické tvary majú archaickú profiláciu, čo indikuje osídlenie azda už v13., resp. 14. stor. (Pieta/Uličný 1998, s. 132).