| 1870 |
tu bolo 73 domov a 491 obyvateľov |
| 1828 |
tu bolo 87 domov a 695 obyvateľov |
| pol. 19. stor. |
prostredníctvom Anny Ambrózyovej, manželky Jozefa Csillaghyho prešlo Istebné do vlastníctva Samuela Csillaghyho, lesného úradníka oravského zámockého panstva (Kavuljak 1955, 111) |
| 1804 |
odkúpil Istebné Michal Ambrózy, prefekt Oravského zámku, člen rodiny pochádzajúcej z Dolného Kubína (Kavuljak 1955, 111) |
| 1778 |
bývalo na 3 roliach už 264 sedliakov, zemianske rodiny boli dve, zemepánom je rodina Dávidova (Kavuljak 1955, 111) |
| 1772 |
po smrti Jána Dávida majetok v Istebnom zdedila dcére Alžbeta, manželka Štefana Andaházyho z Liptova (Kavuljak 1955, 111) |
| 1686 |
tu postavili z dreva kostol. Viackrát bol prerábaný, r. 1731 rozšírený (Kavuljak 1955, 111) |
| 1681 |
tu vznikla evanjelická fara (Kavuljak 1955, 111) |
| 1598-1604 |
dedina veľmi spustla (Kavuljak 1955, 111) |
| 1598 |
Istebné patrí Dávidovcom a má 19 sedliackych a želiarskych domov (Kavuljak 1955, 111) |
| 1559 |
farár z Veličnej sa sťažuje vo vizitácii, že zemania z Istebného neplatia nič od pohrebu a tým sa mu deje veľká krivda (Kavuljak 1955, 110-111) |
| 1550 |
kráľovská komisia nariadila Václavovi Sedlnickému (hospodár Oravského zámku v rokoch 1546-1556), ktorý sa zmocnil Istebného s cieľom pripojiť ich natrvalo k hradu, aby majetky Istebného patriace vicišpánovi Ladislavovi Dávidovi, vrátiť späť (Kavuljak 1955, 110) |
| 1547-1548 |
v daňových súpisoch osada Isthebna patrí Ladislavovi Dawidovi - má 7 port, 1 richtára, 8 želiarov, 2 bedárov a 2 pastierov (Kavuljak 1955, 110) |
| 1475 |
bol Ladislaus David z Isztebneho prítomný pri uvedení revišnianskych zemanov do majetku (Kavuljak 1955, 110) |
| 1444 |
sa spomína Matej z Istebného ako slúžny (Kavuljak 1955, 110) |
| 1386 |
sa spomína Ján, syn Pavla z Istebného (Kavuljak 1955, 110) |
| 1382 |
prvá písomná zmienka o obci Istebné. Meno dediny - istba, istebné je staré označenie pojmu hrádok (Kavuljak 1955, 110) |