| 1930 |
tu bolo 434 domov a 2359 ľudí (Kavuljak 1955, 241) |
| 1870 |
bolo v Trstenej 475 domov a 2344 ľudí (Kavuljak 1955, 241) |
| 1828 |
tu bolo 505 domov a 2776 ľudí (Kavuljak 1955, 240) |
| 1778 |
bolo v Trstenej 28 ralí, na nich žilo 1320 ľudí, z toho 6 zemianskych
rodín (Kavuljak 1955, 240) |
| 1757 |
bol pripravený pozemok pre stavbu františkánskeho kláštora (Kavuljak
1955, 240) |
| 1741 |
bol vymurovaný z kamenňa veľký terajší kostol (Kavuljak 1955, 240) |
| 1715 |
tu bolo 237 gazdov (asi 1185 ľudí), boli tu 3 mlyny (Kavuljak 1955, 240) |
| 1710 |
bol vymurovaný pri kláštore stojaci malý kostol, ktorý bol pôvodne
evanjelický (Kavuljak 1955, 240) |
| 1620 |
žilo tu 116 rodín (asi 580 ľudí). Bol tu mlyn a píla. (Kavuljak 1955,
239) |
| 1560 |
sa hovorí, že kostol je zasvätený Sv. Duchu a mladý farár Juraj je síce
ženatý a dáva prijímať pod obojím, ale zachováva kostol vyzdobený, ako aj
staré cirkevné zvyky (Kavuljak 1955, 239) |
| 1559 |
v kanonickej vizitácii sa spomína Thersthena ako poddanská obec Oravského
hradu, kde je kostol zasvätený P. Márii a farár Juraj je ženatý a zachováva
ešte katolícke obrady (Kavuljak 1955, 238, 239) |
| 1420 |
prichodí pod menom „villa Trstena“ ako poddanská dedina oravského
hradného panstva (Kavuljak 1955, 238) |
| 1397 |
sa spomína v Trstenej fara pod
skomoleným názvom Krisina (Trisina) (Kavuljak 1955, 238) |
| 1371 |
Schwancomir Wismer, notár palatína Ladislava
Opoľského, udelil na území tvrdošína Jánovi Hertellovi právo vyklčovať les a
založiť tam mestečko, ktoré sa má volať Bingenstadt. (Kavuljak 1955, 238) |