Liptovské Matiašovce-Pod Mníškom

V polohe Pod Meštrovou a Pod Žiarom vroku 1930 boli pri kopaní žľabu k mlynu nájdené črepy. Vrokoch 1973 a1974 realizoval na lokalite Pod Mníškom (vniektorých mapách udávaná ako poloha Kozí chrbát), archeologický výskum V. Hanuliak, počas ktorého našiel niekoľko prekrývajúcich objektov z neskorolaténskeho, mladorímskeho a slovanského obdobia. Nachádza sa 100–150 m juhovýchodne od horárne Pod Meštrovou, blízko ústia Suchej doliny. Mníšek zo severnej strany je ohraničený prudkým zrazom, pod ktorým tečie bystrina Studnička. Zjužnej strany vytvára sedlo nazývané Kozí chrbát. Preskúmané boli tri objekty zo staršej doby rímskej, slovanské polozemnice sprepálenými pieskovcami indikujúcimi piecky, kovolejársky objekt, zásobnicová stredoveká jama abližšie nešpecifikované objekty. Mladšie, ranostredoveké objekty sa koncentrovali vseverovýchodnej časti lokality na umelo upravených terasách. Stopy po opevnení nie sú vsúčasnosti viditeľné, no nemožno ho vylúčiť. Ide totiž ovyvýšenú polohu sterasami svýrazným zlomom na západnom okraji sídliska, kde by sa opevňovací systém mohol predpokladať. Prípadný archeologický výskum by mohol otázku fortifikácie lokality vyriešiť.

1974 – Vlete vchotári obce Liptovské Matiašovce – poloha Pod Mníškom sa zistili pri kopaní základov rýh pre rekreačné chaty stopy pravekého avčasnostredovekého osídlenia. Na preskúmanej ploche s rozlohou asi 250 m2 sa získal materiál púchovskej k., ako aj včasnostredoveké objekty zobdobia 9. až 12. stor. zistené na umelo upravovaných terasách (Hanuliak 1999, s. 57).

Liptovské Matiašovce-kóta 950/Nad Konislavou

Bezmenná lokalita na kóte 950 sa nachádza východneod známeho náleziska Pod Meštrovou aseverneod evidovaných mohylníkov vpolohe Konislava alúk nazývaných Priehonisko. Ide oostrožnú polohu so strmými svahmi navýchodnej, južnej aseverozápadnej strane. Vrchol polohy je pomerne plochý, na západesa plošina terasovito zvažuje knižším polohám. Západnáhrana vyúsťuje do cesty, ktorá vedie späť na juh kpolohe Konislava. Zlokality pochádza početný keramický materiál apomerne ucelený súbor železných predmetov zobdobí od d. halštatskej po stredovek.