| prvá pol. 19. stor. |
Nad Vyšnými Matiašovcami sa nachádzala samota Meštrova (Uličný 2014, s. 120) |
| 1828 |
Vyšné Matiašovce mali 16 obývaných domov, v ktorých žilo 151 dospelých obyvateľov, 144 rímskokatolíkov a 7 evanjelikov (Uličný 2014, s. 120) |
| prvá štvrtina 19. stor. |
Žilo tam päť zemianskych rodín rodu Matiašovský (Uličný 2014, s. 120) |
| 18. stor. |
V dedine stáli dve kúrie, v ktorých bývali rodiny zemanov Matiašovských (Uličný 2014, s. 120) |
| 1771 |
Vo Vyšných Matiašovciach hospodárilo šesť sedliackych domácností, v dedine bol aj mlyn (Uličný 2014, s. 120) |
| 1828 |
Pri dedine jestvovala osada Korytiny, v ktorej bol v roku 1828 dom so siedmimi dospelými ľudmi (Uličný 2014, s. 120) |
| 1828 |
V Nižných Matiašovciach bolo 31 obývaných domov, v ktorých žilo 256 dospelých obyvateľov, 277 rímskokatolíkov, 21 evanjelikov a 8 židov (Uličný 2014, s. 119-120) |
| 18. stor. |
V Nižných Matiašovciach stálo počas tohto storočia desať kúrií, v ktorých bývali rodiny zemanov z rodu Matiašovský, ale aj jedna-dve kúrie iných zemanov (Uličný 2014, s. 119) |
| prelom 16. a 17. stor. |
Matiašovce mali päť zemianskych kúrií, kostol a faru a patrili k typickým liptovským zemianskym dedinám (Uličný 2014, s. 119) |
| 1584 |
V Nižných Matiašovciach stáli štyri kúrie zemanov Matiašovských a vo Vyšných Matiašovciach stála jedna kúria (Uličný 2014, s. 119) |
| 15. - 18. stor. |
Nižné a Vyšné Matiašovce tvorili počas tohto obdobia jednu obec |
| druhá pol. 17. stor. |
V dedine stál aj drevený kostol, zasvätený sv. Galovi (Uličný 2014, s. 119) |
| 1697 |
Na základe zostarnutého kostola postavili nový murovaný kostol zasvätený sv. Ladislavovi, ktorý jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 119) |
| 17. stor. |
Opevnenie kostola kamenným múrom so strieľňami a baštami (Uličný 2014, s. 119) |
| prvá pol. 14. stor. |
Zemania tu dali postaviť pravdepodobne kostol zasvätený sv. Helene (Uličný 2014, s. 119) |
| prvá pol. 14. stor. |
Matiašovský majetok patril viacerým zemianskym rodinám, ktoré sa v roku 1356 dohodli na rozdelení majetku na severnú a južnú časť, ktoré boli pomenované Nižné a Vyšné Matiašovce (Uličný 2014, s. 119) |
| 10. - 13. stor. |
V chotári sa našli stopy po sídelných objektoch, polozemniciach a keramika pochádzajúca z tohto obdobiach, tieto pamiatky určite nezanechali obyvatelia Matiašoviec, lebo tie pred 13. stor. neexistovali, ale Sielničania, prípadne ľudia z Kvačian (Uličný 2014, s. 118) |
| 1924 |
Obec Liptovské Matiašovce vznikla administratívnym zlúčením dedín Nižné a Vyšné Matiašovce (Uličný 2014, s. 118) |