1852 – V máji, pri kopaní priekopy medzi dedinami Liptovská Osada a Liptovské Revúce, našli robotníci poklad strieborných mincí. Celkový počet mincí sa nepodarilo zistiť. Dr. Zipser, ktorý o poklade napísal krátku správu, odhadol, že spolu nevážili viac ako štvrť libry (cca 128,5 g), čiže šlo o malú hotovosť. Nezvyčajná udalosť vyvolala medzi robotníkmi spor a celú záležitosť následne vyšetroval inžinier, na ktorého príkaz pracovali. Bohužiaľ sa mu podarilo zachrániť iba sedem mincí, pretože zvyšok predali nálezcovia ešte pred vyšetrovaním miestnym židovským obchodníkom. Zachránené mince obsahovali razby grošov a ich násobkov: mesto Gdańsk, groš z roku 1535 a tri trojgroše Žigmunda I. (1506–1548), z rokov 1537, 1538 a 1539 Pruský groš Žigmunda I. z roku 1534 a trojgroš Albrechta Brandenburského (1525–1569) z roku 1535. Tieto razby naznačujú, že poklad bol ukrytý pravdepodobne v tridsiatych rokoch 16. stor. (Svobodová 1982, s. 179, 180).
1980– 7. mája LM v Ružomberku pod vedením V. Hanuliaka realizovalo zisťovací prieskum vkatastri obceLiptovské Revúce. Úlohou bolo zistiť alokalizovať zaniknutý stredoveký kostol spatrocíniom Narodenia Panny Márie. Kedy kostol vznikol nie je známe, ale roku 1736 bolo zneho vidieť len ruiny. Zisťovací prieskum sa zameral na tri polohy: Roveň (v polohe starého cintorína), Zvonica aKostolček. Vpolohe Zvonica zachytili vteréne črtajúci sa tvar pôdorysu starej zvonice, ktorá po druhej svetovej vojne bola premiestnená na nový cintorín vpolohe Lúky. Archeologická sonda na južnom svahu vrchu Koleso, vpolohe Kostolček, potvrdila prítomnosť sakrálneho objektu, očom svedčia početné ľudské kosti nájdené vhĺbke 40 až 90 cm od úrovne terénu (Hanuliak1980).