| prvá pol. 19. stor. |
Obe sídliská tvorili jednu obec a podľa počtu obyvateľov boli Revúce stredne veľkou dedinou a obcou (Uličný 2014, s. 121) |
| 1828 |
V častiach Nižná Revúca a Vyšná Revúca jestvovalo spolu 121 obývaných domov, v ktorých žilo 1009 dospelých obyvateľov, všetko rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 121) |
| 1736 |
Až z vedeckých, historických a geografických diel publikovaných v roku 1736 možno zistiť, že vtedy jestvovali tri dedinské sídliská, ľudovo pomenúvané názvami Nižná Revúca alebo Nižný Hričkov, Stredná Revúca alebo Vyšný Hričkov, aj Revúca (Uličný 2014, s. 121) |
| 1819 |
Na jeho mieste postavili murovaný kostol, ktorý stojí doteraz a pri kostole je starobylá drevená zvonica (Uličný 2014, s. 121) |
| 1694 |
V Strednej Revúcej postavili drevený kostol, ktorý bol zasvätený očisteniu Panny Márie a od roku 1787 bol farským kostolom (Uličný 2014, s. 121) |
| 1600 |
Vtedajšie domácnosti mali ustálené povinnosti, z čoho vyplýva, že dedina jestvovala aj pred rokom 1625 a vzhľadom na uplynutie lehoty okolo 15 rokov od usadenia prvých rodín možno predpokladať, že sídlisko založil šoltýs s valaskými rodinami (Uličný 2014, s. 121) |
| 1625 |
Najstaršia správa o Hričkove v urbári hradného panstva Likava, vtedy tam hospodárilo 10 valaských domácností (Uličný 2014, s. 120) |
| pol. 16. stor. |
Najstaršie priame zápisy o hornej časti Revúckej doliny (Uličný 2014, s. 120) |
| koniec 15. stor. |
V hornej časti Revúckej doliny sa nachádzala medená huta a v jej susedstve bol aj hámor (Uličný 2014, s. 120) |