Lokalita je situovaná na vápencovom brale pri vstupe do Prosieckej doliny, zvýchodnejstrany obtekaná potokom Prosiečanka. Vpôdoryse má nepravidelný tiahly tvar shlavnou osou orientovanou vsmere východ–západ. Opevnenie dokladá pravdepodobne valový násyp na západnomsvahu vrcholového plateau, ktorý je vsúčasnosti možné pozorovať vo forme výrazných terasovitých úprav. Dochovaný materiál lokalitu datuje do obdobia púchovskej kultúry astredoveku (9.–12. stor.). Vstupná brána do akropoly je situovaná na juhovýchodnej strane apôvodne mala asi polkliešťovitý tvar. Podľa K. Pietu ide oojedinelý doklad slovanského výšinného sídliska na Liptove.
Na juhovýchodnom úpätí hrádku pred vstupom do Prosieckej doliny sa nachádza púchovské sídlisko, ktorého datovanie dokladá nájdený hnuteľný archeologický materiál.
Povesť oProsieckej pani perom Urama-Podtatranského:
„Kde sú teraz holé prosiecke bralá, tam bol vdávnych časoch krásny panský kaštieľ. Vňom bývala pani Prosiecká, bohatá, ale veľmi skúpa aneľútostná osoba. Vistý deň vkročila do dvora jedna žobráčka smalým dieťaťom na rukách aprosila paniu, aby smilovala sa nad ňou anad jej úbohým dieťaťom, lebo že jej už od hladu mrie. Ale skúpa pani, miesto toho, aby obdarovala ju niečim, schytila skalu ahodila ju do žobráčky. Skala trafila dieťa prebila hlávku jeho. Keď to videla matka, zakliala vstrašnom bôli: „Bohdaj, by si skamenela!“ – Ahľa, pani už cíti, že meravejú jej kosti, chladnú jej údy, –a ona sama isdomom iso všetkým obracia sa na tvrdú skalu. Ana pokutu ikvýstrahe iným, stojí ona tam sťa čierna chladná skala.“ (Uram-Podtatranský 1901, s. 43)
Poloha Nad Vlčím je juhovýchodným výbežkom masívu Čerenová. Ide ovýraznú ostrožnú polohu splošinou, ztroch strán prirodzene ohraničenou strmými svahmi. Od západuje poloha oddelená umelou priekopou. Vhodnosť polohy pre osídlenie dokladajú, okrem konfigurácie terénu, aj archeologické nálezy zobdobia od staršej doby železnej po novovek, predovšetkým železné predmety, keramika amedený grajciar zroku 1781.
1950 – 17. januára SSS LM zaslala na AÚ SAV Nitra nálezy znovoobjavenej archeologickej lokality, tzv. Prosieckej vyvieračky, vzdialenej asi 2 km od známeho prosieckeho Hrádku vk. ú. obce Prosiek. Zo zaslaných nálezov si zasluhujú pozornosť črepy z neobyčajne veľkej zásobnice zobdobia púchovskej k. Nálezy po preskúmaní sa mali dostať do Múzea slovenského krasu vLiptovskom Mikuláši (SSS LM 1950).
1993 – 8. mája AÚ SAV Nitra realizoval pod vedením K. Pietu prieskum lokality Prosiek, poloha Hrádok. Na povrchu hrádku sa keramické zlomky prakticky nevyskytovali. Sondážou sa našli neveľké črepy adrobné zlomky mazanice. Detektorom kovov sa podarilo doložiť niekoľko predmetov zo slovanského obdobia – hrot šípu sdlhou tuľajkou aspätnými krídelkami, časť zubadla, malú bronzovú pracku zdrôtu kruhovitého prierezu, miniatúrne železné nožnice amasívne železné šidlo. ZHrádku pochádza starší nález – bronzový liaty závesok kruhovitého tvaru, aký poznáme zneskorolaténskeho obdobia (Pieta 1994b).
2006 – AÚ SAV Nitra, pod vedením K. Pietu aL. Benedikovej, realizoval prieskum polohy Nad Vlčím vk. ú. obce Prosiek, neďaleko známeho prosieckeho Hrádku. Na polohu upozornili K. Pietu amatéri. Prieskum potvrdil vhodnosť polohy pre osídlenie. Ztroch strán je prirodzene chránená azo západu zväčšeným aupraveným zásekom. Prieskum detektorom kovov priniesol niekoľko železných predmetov z d. laténskej apri ich dohľadávaní aj črepy púchovskej k., severokarpatskej sk. azo stredoveku (Benediková 2009b).