| prvá pol. 19. stor. |
Prosiek bol stredne veľkou dedinou s poddanským aj zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 181) |
| 1828 |
V Prosieku stálo 58 obývaných domov, v ktorých žilo 536 dospelých obyvateľov, 427 evanjelikov, 104 rímskokatolíkov a 5 židov (Uličný 2014, s. 181) |
| 18. stor. |
Časť dediny patrila zemanom Kubínskovcom, trvalými zemepánmi boli v 18. stor. a pol. 19. stor. rodiny zemianskeho rodu Jób, ktorých bolo postupne 8 a bývali vo vlastných kúriách (Uličný 2014, s. 181) |
| 1771 |
Bývalo tu a hospodárilo 18 sedliackych domácností, k dedine patril aj mlyn (Uličný 2014, s. 181) |
| 1600 |
Stálo tu 22 poddanských, zväčša želiarskych domov a dva boli opustené, v sídlisku bol aj kaštieľ, fara a škola (Uličný 2014, s. 181) |
| koniec 16. stor. |
Zemepáni si tu postavili renesančný kaštieľ, ktorý po neskorších stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 181) |
| 1584 |
Okolo tohto roku a neskôr bývala v jednej kúrii zemianska rodina Jóbovcov-Fančalovcov, druhá polovica dediny patrila Kubínskovcom (Uličný 2014, s. 181) |
| pol. 14. stor. |
Z iniciatívy zemanov postavili v Prosieku kostol, v roku 1397 už dokázateľne jestvoval a zasvätený bol sv. Margite, po stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 180-181) |
| posledná štvrtina 13. stor. |
Prosiecky majetok získali predkovia uvedených zemanov a z ich iniciatívy mohla vzniknúť osada Prosiek (Uličný 2014, s. 180) |
| 1287 |
Najstaršia správa o prosieckom majetku, kedy kráľ Ladislav IV. dal tamojší majetok, pole aj les ležiaci medzi Prosieckym a Sielnickým potokom zemanom (Uličný 2014, s. 180) |
| 12. - 13. stor. |
Archeologickým prieskumom blízko Prosieka sa na dvoch lokalitách našli črepy keramiky pochádzajúcej z tohto obdobia, je možné, že sú pozostatkom po vtedajších prosieckych obyvateľoch, prípadne po obyvateľoch Sielnice (Uličný 2014, s. 180) |