1263 Bocianska dolina bola do tohto roku celá kráľovským majetkom (Uličný 2014, s. 155)
1287 Bohumír získal od kráľa Ladislava IV. výlučné právo ryžovať zlato v Bocianke, prípadne niekomu ryžovanie povoliť (Uličný 2014, s. 155)
1342 O ryžovanie zlata a dolovanie v svätojánskej časti doliny prejavili najväčší záujem hybskí mešťania, ktorí tu získavali zlato, pričom synom Bohumíra odovzdávali osminu vyťaženého zlata (Uličný 2014, s. 155)
koniec 13. stor. – prvá pol. 14. stor. Dočasné, sezónne obydlia ryžovateľov, resp. baníkov boli sídlištným zárodkom Nižnej Boce (Uličný 2014, s. 156)
15. – 16. stor. Obyvateľmi Nižnej Boce boli baníci, dolujúci v baniach na majetku patriacom šľachticom zo Svätého Jána (Uličný 2014, s. 156)
pol. 16. stor. Súčasťou tunajšieho sídliska bola aj vináreň, ktorá patrila šľachticom Svätojánskovcom (Uličný 2014, s. 156)
1628 Okolo tohto roku sa v revíri Svätojánskej Boce nachádzali najmenej dve funkčné bane, huta a dobové technické banské zariadenia (Uličný 2014, s. 156)
pol. 17. stor. Boli tam bane, v ktorých dolovali zlaté, strieborné a medené rudy (Uličný 2014, s. 156)
1715 Obec mala 44 meštianskych domácností, k sídlisku patril aj mlyn a malé kopanice (Uličný 2014, s. 156)
1771 V Nižnej Boci žilo 132 domácností, ktorých muži pracovali najmä v štyroch baniach na zlato (Uličný 2014, s. 156)
18. stor. Nižná Boca bola väčšia ako Vyšná Boca (Uličný 2014, s. 156)
1828 V obidvoch mestečkách bolo spolu 231 obývaných domov, v ktorých žilo 1174 dospelých obyvateľov, 1119 evanjelikov a 55 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 156)