1382 prvá písomná zmienka o obci Istebné. Meno dediny – istba, istebné je staré označenie pojmu hrádok (Kavuljak 1955, 110)
1386 sa spomína Ján, syn Pavla z Istebného (Kavuljak 1955, 110)
1444 sa spomína Matej z Istebného ako slúžny (Kavuljak 1955, 110)
1475 bol Ladislaus David z Isztebneho prítomný pri uvedení revišnianskych zemanov do majetku (Kavuljak 1955, 110)
1547-1548 v daňových súpisoch osada Isthebna patrí Ladislavovi Dawidovi – má 7 port, 1 richtára, 8 želiarov, 2 bedárov a 2 pastierov (Kavuljak 1955, 110)
1550 kráľovská komisia nariadila Václavovi Sedlnickému (hospodár Oravského zámku v rokoch 1546-1556), ktorý sa zmocnil Istebného s cieľom pripojiť ich natrvalo k hradu, aby majetky Istebného patriace vicišpánovi Ladislavovi Dávidovi, vrátiť späť (Kavuljak 1955, 110)
1559 farár z Veličnej sa sťažuje vo vizitácii, že zemania z Istebného neplatia nič od pohrebu a tým sa mu deje veľká krivda (Kavuljak 1955, 110-111)
1598 Istebné patrí Dávidovcom a má 19 sedliackych a želiarskych domov (Kavuljak 1955, 111)
1598-1604 dedina veľmi spustla (Kavuljak 1955, 111)
1681 tu vznikla evanjelická fara (Kavuljak 1955, 111)
1686 tu postavili z dreva kostol. Viackrát bol prerábaný, r. 1731 rozšírený (Kavuljak 1955, 111)
1772 po smrti Jána Dávida majetok v Istebnom zdedila dcére Alžbeta, manželka Štefana Andaházyho z Liptova (Kavuljak 1955, 111)
1778 bývalo na 3 roliach už 264 sedliakov, zemianske rodiny boli dve, zemepánom je rodina Dávidova (Kavuljak 1955, 111)
1804 odkúpil Istebné Michal Ambrózy, prefekt Oravského zámku, člen rodiny pochádzajúcej z Dolného Kubína (Kavuljak 1955, 111)
pol. 19. stor. prostredníctvom Anny Ambrózyovej, manželky Jozefa Csillaghyho prešlo Istebné do vlastníctva Samuela Csillaghyho, lesného úradníka oravského zámockého panstva (Kavuljak 1955, 111)
1828 tu bolo 87 domov a 695 obyvateľov
1870 tu bolo 73 domov a 491 obyvateľov