1420 uvádzaná pod menom villa Jablonowa ako príslušenstvo hradu Orava (Kavuljak 1955, 213)
1422 súdna stolica Oravskej župy vydala svedectvo o tom, že Michal, richtár de Jablonowa, odkúpil a peniazmi zadosťučinil za celé šoltýstvo v Porube Tomášovi, rečenému Ivagnowicz, z Veličnej (Kavuljak 1955, 213)
1441 Mikuláš Balický ako pán hradu Orava tomuto Michalovi, richtárovi Jablonova a jeho zákonitým potomkom vydal šoltýsku listinu, aby mali súdne práva ako iní šoltýsi a tiež lán so všetkými príjmami, daňami, dávkami a robotami ako naň prichodia (Kavuljak 1955, 213)
1443 Michal, richtár z Jablonowa, ustanovil v tejto osade, zvanej Lhota, na lesných klčoviskách v chotári dediny Jablonov 12 lánov (Kavuljak 1955, 213, 214)
1453 konvent P. Márie v Turci prepísal tento šoltýsky list Urbanovi, synovi Martina Trebusska, richtárovi čiže šoltýsovi z Jablonova (Kavuljak 1955, 214)
1474 i uhorský kráľ Matej Korvín prepísal a potvrdil výsadnú listinu Ladislava Opoľského pre Urbana, syna Martina z Novej vsi, richtára a obyvateľa dediny zvanej Poruba (Kavuljak 1955, 214)
1547-1548 podľa daňových súpisov v Porube ako príslušenstve hradu Orava je 9 port, 1 richtár, 3 želiari, 4 bedári, jeden nový dom, dvaja pastieri, jeden panský sluha a jeden pustý dom (Kavuljak 1955, 214)
1598 bolo v osade Poruba 11 sedliackych a želiarskych domov (Kavuljak 1955, 214)
1604 má Poruba len 8 domov (Kavuljak 1955, 214)
1608 sa v Porube odrátavajú pre hajdúske pustošenia a veľkú biedu tri domy, takže ostávajú len tri sedliacke domy (Kavuljak 1955, 214)
1611 podľa vizitácie E. Lániho patrila Poruba k fare vo Veličnej (Kavuljak 1955, 214)
1619 bol v Porube šoltýsom Florian, ktorý sám ma 2 sedliakov a jedného želiara; okrem toho je tu 10 sedliakov a 3 želiari (Kavuljak 1955, 214)
1655 príslušníci šoltýskej rodiny Porubských dostali armáles a címer od Ferdinanda III., menovite Ján Porubský pre seba a synov Mateja, Jána, neskorši i pre Floriana, ktorý bol r. 1655 v tureckom zajatí (Kavuljak 1955, 214)
1663 Tökölyi rozkázal svojmu úradníkovi Jeremiášovi Porubskému, aby v Porube vykúpil dve časti šoltýstva od Michala Jurkoviča a jeho bratov, pretože Jurkovičovci užívali iné opustené rale, takže šoltýsku raľu obsadili Porubskovci (Kavuljak 1955, 214)
1690 boli v Porube obývané len 4 rale šoltýske a sedliacke. Obyvateľstvu škodili najmä vojenské táborenia a pochody, lebo osada ležala na hlavnej ceste (Kavuljak 1955, 214)
1712 bolo obývaných už 10 ralí s osevnou plochou na 200 prešporských meríc zrna, lúk na 5 vozov sena; ako remeselníci tu žili 2 obuvníci a jeden čižmár (Kavuljak 1955, 214)
1715 bolo obývaných 7 ralí, osevnej plochy na 772 korcov zrna, lúk na 65 vozov sena, gazdov bolo 33 – asi 165 ľudí (Kavuljak 1955, 215)
1719 boli opustené 3 rale, ostatné boli riadne obrábané a obsadené; včelých klátov je 5, pálenice ani mlyna nebolo (Kavuljak 1955, 215)
1728 Poruba už má jeden múčny mlyn (Kavuljak 1955, 215)
1778 tu bolo na 12 raliach 256 ľudí, medzi nimi jedna zemianska rodina (Kavuljak 1955, 215)
1828 tu bolo 79 domov a 449 ľudí (Kavuljak 1955, 215)
1870 tu bolo 69 domov a 374 ľudí (Kavuljak 1955, 215)
1930 podľa sčítania tu bolo spolu s Geceľou 83 domov a 420 ľudí (Kavuljak 1955, 215)