| 1231 | Kráľ Ondrej III. daroval zaslúžilcovi, podľa prezývky rýchlemu poslovi, teda Beharovi, synovi Semela územný majetok vydelený z majetkov Bobrovca a Bobrovčeka (Uličný 2014, s. 115 |
| 1262 | Darovaciu listinu potvrdil kráľ Belo IV. na požiadanie Beharových synov Dionýza, Petra, Vojslava a Sebastiána (Uličný 2014, s. 115) |
| pol. 13. stor. | Predpokladaný vznik obce Liptovské Beharovce (Uličný 2014, s. 116) |
| 1358 | Najstaršia priama správa o obci (Uličný 2014, s. 116) |
| 14. – 15. stor. | V tomto období okrem zemanov bývali v Beharovciach aj poddanské domácnosti, obhospodarujúce tunajší majetok (Uličný 2014, s. 116) |
| 16. – 17. stor. | Žili tu a hospodárili iba zemianske rodiny Šandorovcov, Nemešovcov, Urbanovcov, Lačnovcov, Bohušovcov, Almanovcov, Brtkovcov aj iné (Uličný 2014, s. 116) |
| 1584 | V Beharovciach stálo 14 zemianskych kúrií (Uličný 2014, s. 116) |
| 17. a zač. 18. stor. | Beharovce boli typicky zemianskou dedinou a patrili k väčším zemianskym sídliskám (Uličný 2014, s. 116) |
| prvá pol. 18. stor. | V Beharovciach žilo až 24 zemianskych rodín v 22 kúriách (Uličný 2014, s. 116) |
| 1828 | V Beharovciach jestvovalo 27 obývaných domov, v ktorých žilo 249 dospelých obyvateľov, z nich 182 rímskokatolíkov a 67 evanjelikov (Uličný 2014, s. 116) |
| prvá pol. 19. stor. | Beharovce boli stredne veľkou dedinou s tradične takmer len zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 116) |