| pol. 16. stor. | Otvárali sa bane aj na kráľovskej časti Bocianskej doliny, patriace pod správu banskobystrickej banskej komory, banský personál vybudoval nové sídlisko Kráľovskú Bocu pri pravom brehu Bocianky nad Svätojánskou Bocou (Uličný 2014, s. 226) |
| 1552 | Sídlil tu liptovský banský úrad (Uličný 2014, s. 226) |
| 70. r. 16. stor. | Komora dala postaviť v Kráľovskej Boci kostol pre zväčša nemecké osadenstvo, obce, ktorá bola samostatnou obcou (Uličný 2014, s. 226) |
| koniec 17. stor. | Pri kostole stála aj škola, o ktorej jestvujú priame doklady už z tohto obdobia (Uličný 2014, s. 226) |
| 1785 | Postavili tzv. tolerančný kostol, ktorý po stavebných úpravách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 226) |
| 1713 | Mestečko Kráľovská Boca malo 30 domov, v ktorých žilo toľko meštiansky domácností (Uličný 2014, s. 226) |
| 1771 | Vyšná Boca bola v správe Banskej komory v Banskej Bystrici, žilo tam 75 domácností v 65 domoch (Uličný 2014, s. 227) |
| 1828 | Pri Vyšnej Boci úradníci zapísali, že Kráľovská Boca je mestečkom, ktorého obyvatelia dolujú zlato v priľahlých vrchoch, avšak počet obyvateľov a domov spočítali s domami a obyvateľmi Nižnej Boce, v oboch jestvovalo 231 domov, v ktorých žilo 1174 dospelých obyvateľov, 1119 evanjelikov a 55 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 227) |
| prvá pol. 19. stor. | Vyšná Boca bola malým mestečkom v Liptovskej stolici, okrem banských zamestnancov tam žilo len osadenstvo evanjelickej fary (Uličný 2014, s. 227) |