Július Kürti – Biografia

Július Kürti sa narodil 29. decembra 1879 v dome v Panskej ulici v Ružomberku. Pochádzal zo židovskej rodiny, otec si zmenil pôvodné meno Kohn na Kürti v roku 1894 (Slovenský biografický slovník, 1989, s. 314–315). Rodina sa viackrát sťahovala, nakoniec sa v roku 1888 vrátila späť do Ružomberka. Otec prevzal a viedol mestskú krčmu, v blízkosti ktorej bývali – v bývalej budove Starej pošty, Madočániovskej kúrii – v priestore dnešnej budovy kultúrneho domu Andreja Hlinku (Kürti, 1936, s. 2).

Už ako 12 ročný, pod pozitívnym vplyvom svojho staršieho brata sa stáva členom Alžbetinho múzea založeného v roku 1890, ktorému dali krycí názov Motýľ. Nevedno prečo malo múzeum krycí názov, ani to, prečo práve Motýľ. Môžeme sa len domnievať, že krycí názov mal súvis s ich zbierkovou činnosťou, ktorá v tej dobe bola v Ružomberku ojedinelá. Možno sa báli vtedajších úradov, aby im zbierky neskonfiškovali. Múzeum sa v prvých rokoch nachádzalo na povale ich domu. Ale nechajme radšej hovoriť samotného Júliusa, ktorý v roku 1898 spísal krátke dejiny Alžbetinho múzea:

 Krátke dejiny Alžbetinho múzea 1890–1898

„Alžbetino Múzeum“ v prvých dvoch rokoch svojej existencie ešte nedisponovalo týmto názvom. Spočiatku nemalo príliš veľkú zbierku, malo len troch členov a nachádzalo sa na našej špinavej povale. V druhom roku existovalo múzeum, resp. jeho zbierky, v rovnakých podmienkach. V tom roku som nastúpil do múzea ja, čo ale neznamenalo pre múzeum žiadnu zmenu okrem zvýšenia počtu jeho členov. V štvrtom roku existencie múzea došlo k významnej zmene, čo sa týka miestnosti, názvu, počtu zbierok, počtu členov a vnútorného aj vonkajšieho poriadku. Počas prázdnin totiž môj milý brat zobral so sebou svojho priateľa Alexandra Kohna, ktorého vplyv mal za následok túto veľkú zmenu. Zo špinavej povaly sme sa presťahovali na veľmi slušnú a oveľa čistejšiu povalu, počet zbierok sa zvýšil na 12 a počet členov na 10. Múzeum dostalo názov „Múzeum Alžbeta“, jeho tajným názvom sa stal „motýľ“. Všetko sme riadne zapisovali (mali sme riadne účtovníctvo), ktoré bolo každý rok skontrolované. V tom a v nasledujúcich rokoch prišiel rozkvet múzea. Už aj cudzím bolo dovolené prezrieť si múzeum. Za dva roky navštívilo múzeum cca 100 osôb. Rokom 1897 začína úpadok múzea, predseda múzea, môj milý brat bol vzdialený. Ďalší rok 1898 bol posledným rokom múzea. Prvým úderom bol prenájom miestnosti. V meste sme totiž prenajímali jednu miestnosť, kam sme preniesli numizmatickú, farmaceutickú a anatomickú zbierku a knižnicu. Tu sme sa ale zdržali len mesiac, lebo sme sa tu necítili tak dobre ako na starom mieste, tak sme tu svoju činnosť ukončili. Smrteľný úder sme však učinili 27. júla 1898, keď sme si rozdelili medzi sebou zbierky, všetko nepotrebné a nehodnotné sme vyhodili alebo darovali. Mne sa ušla numizmatická zbierka a zbierka známok. Toto rozdelenie ma zasiahlo veľmi nepríjemne, a keď som dával dole tabuľu, tlačili sa mi do očí slzy. Týmto múzeom zaniklo aj moje najobľúbenejšie miesto. Múzeu vďačím za moju zberateľskú mániu, ku ktorej ma priviedol môj milý brat a múzeum to ďalej rozvíjalo. Počas desiatich rokov to bolo puto, ktoré ma úzko primklo k môjmu milému bratovi, a prostredníctvom ktorého som spoznal veľa priateľov. Na základe tejto činnosti som si obľúbil prírodu a získal som veľa skúseností. Toto ma zdržalo od krčiem, od flámovania, atď.

Tak teda môžem povedať, že múzeum vytváralo moju súčasnú povahu. Môžem mu ďakovať za všetko dobré a krásne, čo som zažil a preto budem vždy v dobrom spomínať na toto múzeum, kde som bol členom počas celého trvania mojich štúdií na gymnáziu – 8 rokov – a aby som určite nezabudol, tak som si napísal týchto pár riadkov.

V Ružomberku 1. augusta 1898.

Július Kürti v. r.

Bývalý strážnik a tajomník múzea Alžbeta[1]

[1] Archívny materiál fondu LM v Ružomberku, kart. 1, 1912–1975.

Dejiny Alžbetinho múzea boli písané rukou ani nie 19 ročného študenta. Medzi riadkami sa dá vycítiť, že vášeň pre muzeálnu činnosť Júliusa neopustí. Už v roku 1904 propagovali bratia Kürtiovci v rade článkov uverejňovaných v miestnych novinách[1] myšlienku založenia múzea v Ružomberku.

Zastupiteľstvo mesta Ružomberok bratom Kürtiovcom bezplatne poskytlo priestory pre múzeum, avšak bez finančnej podpory. Tým sa plán založiť múzeum stal nezrealizovateľným.

V období medzi rokmi 1898 a 1912 bratia Kürtiovci podnikli viaceré výlety po Liptove i Orave, z ktorých si robili stručné zápisky v maďarčine.[2]

[1] „Rózsahegyi hirlap“ (pozn. autorov).

[2] Archívny materiál fondu LM v Ružomberku, kart. 1, 1912–1975.

Július Kürti zomrel dňa 25. júna 1938.

 

Spracované z knihy M. Furmana: Opevnenia na Liptove, Žilina 2016 a článku S. Sliackej: Július Kürti a archeológia na Liptove. In. M. Neumann/J. Mellnerová Šuteková (eds.) Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918-1948.