1420 prvá zmienka o Dlhej pod menom“villa Dluha Luka“ ako príslušenstvo Oravského hradu (Kavuljak 1955, 81)
1547-1548 v daňových súpisoch sa uvádza „Dlwha lwka a Dubowa! Patriace k Orave so 7 portami, 1 richtárom, 4 želiarmi, 4 valachmi, 1 opustenou sesiou a 1 panským služobníkom (Kavuljak 1955, 82)
1593 sa prvý krát uvádza obec samostatne ako „Dlwhalwka“ (Kavuljak 1955, 82)
1598 sa už uváda obec ako Dluha Luka (Kavuljak 1955, 82)
1611 vo vizitácii E. Lányiho Dlauha patrila k fare v Dubovej (Kavuljak 1955, 82)
1619 tu bolo okrem šoltýsov 11 sedliakov, mlyn a panská krčma (Kavuljak 1955, 82)
1624-1626 mala Dluha luka 11 sedliackych ralí a šoltýstvo; osevnej plochy bolo na 373 lukien zrna, lúk na 37 vozov sena, 2 mlyny, žilo tu 80 rodín (asi 400 ľudí) (Kavuljak 1955, 82)
1683 bola Dlhá Lúka Litovčanmi vypálená a všetok dobytok bol odohnaný (Kavuljak 1955, 82)
1686 svoje chalúpky znova postavili, no táboriace vojská v noci dedinu aj s dobytkom vypálili (Kavuljak 1955, 82)
1695 sa prvý krát píše obec ako Dlhá (Kavuljak 1955, 82)
1715 má Dluha Luka na 11 sedliackych a na šoltýskych roliach osevnej plochy na 1360 korcov zrna, lúk na 75 vozov sena; žilo tu 111 rodín (asi 560 ľudí) (Kavuljak 1955, 82)
1728 sa obyvatelia osady Dlhej okrem roľníctva a dobytkárstva zaoberali rozvážaním bryndze, tvarohu a jahniat, ako aj predajom dobytka po stolici (Kavuljak 1955, 82)
1811 v obci postavili kaplnku, kotrú roku 1914 rozšírili na kostol (Kavuljak 1955, 83)
1828 tu bolo 153 domov a 1087 ľudí (Kavuljak 1955, 83)
1837 obec známa kvalitnou výrobou plátna (Kavuljak 1955, 83)
1870 tu bolo 244 domov a1293 ľudí (Kavuljak 1955, 83)