názov obce vznikol z osobného mena Benedikt, po slovensky Beňadik (Kavuljak 1955, s. 48)
  osada bola založená na území Oravského hradu vysťahovalcami z dediny Ťapešovo, kotrí tu mali svoje poľany a výrobiská (Kavuljak 1955, s. 48)
1663 prvá zmienka o území prodelenom potom Beňadovcom pri popise chotára obce Mútne, pri ktorom sa spomínajú „polanky Tyapessowské“
1677 Ťapešovci platili od „výrobísk Benedikowa rečzeneg“ 6 toliarov čiže 10,80 florénov (Kavuljak 1955, s. 49)
1697 sa spomína pooľana „od chotára Tyapessovského rečena Benedikow“, ktorú od pánov Oravského zámku dostal do úžitku Ján Lokčanský už pred rokom 1697 (Kavuljak 1955, s. 49)
1714 sa pri popise breznianského chotára spomína ako jeden hraničný bod aj „wech rečený Benedikow“ (Kavuljak 1955, s. 49)
1752 výrobiská a poľany boli zaľudnené pastiermi a drevorubačmi prisťahovanými z Ťapešova (Kavuljak 1955, s. 49)
1761 boli vydelené a okopcované hranice dediny (Kavuljak 1955, s. 49)
1763 sa píše: „Benedikovo má spísané 3 sedliacke usadlosti či domácnosti. Táto osada sa teraz zaľudňuje a boli sem rpesídlení ťapešovskí obyvatelia z troch usadlostí“ (Kavuljak 1955, s. 49)
1777 sa píše „asi pred 25 rokmi bola novozriadená dedina Benedikov“ (Kavuljak 1955, s. 49)
1778 na troch raliach bolo 135 ľudí (Kavuljak 1955, s. 49)
1787 do tohto roku Beňadovo patrilo farnosti vo Veselom. Vtedy zriadili faru v Mútnom; od tých čias patrí do tejto farnosti (Kavuljak 1955, s. 49)
1828 Beňadovo malo 366 ľudí a 68 domov (Kavuljak 1955, s. 49)
1870 tu bolo 61 domov a 337 ľudí (Kavuljak 1955, s. 49)
1930 tu bolo 71 domov a 370 ľudí (Kavuljak 1955, s. 49)