1611 podľa vizitácie superintendenta Eliáša Lányiho patril Bobrov k farnosti v Trstenej (Kavuljak 1955, s. 54-55)
1619 sa Bubrow počíta medzi vaôasko dediny; je v ňom šoltýstvo a 6 valaských sedliakov (Kavuljak 1955, s. 55)
1664 vydali zámockí úradníci s potvrdením Štefana Tökölyiho, pána Oravského hradu, veľmi obšírne hraničné listiny, napísané starou slovenčinou, označujúce hranicu od Zubrohlavy. Zaujímavé sú v nej topografické názvy: o.i. aj niže vrchoviny na kamenný vršek, na kterem jest výkruta a pri nej kopec udelaný (Kavuljak 1955, s. 55)
1677 malo Buobrowo 6 sedliackych usadlostí a 22 šoltýskych rodín, z ktorých 4 boli poverené riadiť dedinu a vyberať dávky; ostatní platia za oslobodenie od robôt po 1 toliari (Kavuljak 1955, s. 55)
1686 sa tu obrábali len 2,75 rale (Kavuljak 1955, s. 55)
1715 tu bolo už 52 gazdov (asi 260 ľudí) (Kavuljak 1955, s. 55)
1728 mal Bobrov dva mlyny, močaristú, málo úrodnú pôdu, z poľnohospodárskych produktov sa nedalo vyžiť, a tak si živobytie uľahčovali „obchodom s volmi a s tkaninami po rozličných župách kráľovstva (Kavuljak 1955, s. 55)
1732 postavil prvý mangeľ v Bobrove Eliáš Zajmus, prišelec. Do roku 1822 vrzástol ich počet na 9 (Kavuljak 1955, s. 55)
1742 dňa 12. júna prosili Bobrovci direktora zámku Juraja Erdödyho, aby im dovolil na obecnom pozemku postaviť kaplnku a cmiter, lebo vraj pre množstvo ľudu je ťažko pochovávať mŕtvoly až pri námestovskom chráme (Kavuljak 1955, s. 55)
1753 dokončili v Bobrove stavbu kostola bez veže, pre 1200 ľudí (Kavuljak 1955, s. 55)
1788 – 1797 pristavili ku kostolu vežu a kostol rozšírili (Kavuljak 1955, s. 55-56)
1777 obyvatelia Bobrova udávajú, že „obchodujú tkaninami (plátnom) na Dolnej Zemi a takto sa živia“ (Kavuljak 1955, s. 56)
1778 tu bolo 984 ľudí na 10 raliach, okrem toho 2 zemianske rodiny bez kuriálneho pozemku (Kavuljak 1955, s. 56)
1811 slávna plátenícka rodina Kompanik už mala mangeľ aj farbiareň v Bobrove (Kavuljak 1955, s. 56)
1818 sa stal Bobrov mestečkom. Cisár František I „povyšuje 31. júla 1818 pod č. 9263 osadu Bobrov na mesto a povoľuje jej štvrťročné trhy – prostredníctvom župana Jozefa Erdödyho. Listina vydaná Matejom Stankovičom, správcom registratúry kráľ. archívu, bola uverejnená r. 1819 na župnom zhromaždení, ktoré sa konali 30.III. v Kubíne (Kavuljak 1955, s. 56)
1828 tu bolo 181 domov a 1571 ľudí. V tom čase sa tu zakladali farbiarne na farbenie plátna (Kavuljak 1955, s. 56)
1833 Kompaníkovci vystavali prvú z dvoch kaplniek – pri kostole (bočná kaplnka sv. Hrobu). Druhú postavil r. 1834 Ondrej Kompanik na vršku, kde teraz stojí kalvária (Kavuljak 1955, s. 56)
1837 je v Bobrove dobrý kameňolom, v chotári sa nachádza nepoužívané kamenné uhlie. Farbiari tu majú svoj cech. Kupčia najmä po Bulharsku, Moldavsku a na Kryme. Sú tu vodné mlyny, kameňolomy a uhoľné bane (Kavuljak 1955, s. 56)
1849 – 1867 je Bobrov sídlom politického okresu (Kavuljak 1955, s. 56)
1870 tu bolo 237 domov a 1520 ľudí (Kavuljak 1955, s. 56)
1889 blesk zbúral na vršku stojacú kaplnku (Kavuljak 1955, s. 56)
1890 – 1893 na mieste zbúranej kaplnky dal spišský kanonik Štefan Koštialik postaviť kalváriu na 20 000 zl., ktorú otvorili a posvätili r. 1894 (Kavuljak 1955, s. 56)