V čase, keď najväčšími zúrili hádky trenčianských, oravských a poľských obcí o hranice v tomto kraji, čoho pamiatka sa zachovala v pomenovaní hole Zvadlivá, vtedy direktor oravského panstva urobil hádkam koniec tým, že uprostred pralesov založil drevorúbačskú osadu, ktorú podľa rodinného mena gfófa Erdödyho, pomenovali Erdödkou (skomolené na Erdúdku, Erdútku, atď.) (Kavuljak 1955, 88) | |
V Erdútke je chotárna časť zvaná Demänová, kde vraj zbojníci Jánošík a Podstavek mali svoj sklad, čo nie je vylúčené, lebo Jánošíkovo rodisko Terchova leží blízko (Kavuljak 1955, 89,90) | |
1732 | sa Erdútka začala osídľovať (Kavuljak 1955, 88) |
1733 | sa hovorí, že sa začala zaľudňovať nová osada Edötka (Kavuljak 1955, 89) |
1739-1741 | tu postavili kostol z dreva a posvätili ho sv. Anne, ale fara bola v Zákamennom. Starý drevený kostol stojí i dnes a je v ňom nápis: „aedificara 1739- renovata 1844“ (Kavuljak 1955, 89) |
1742 | sa ohraničili a okopcoval chotár osady, zvanej „Nová Erdöd“ (Kavuljak 1955, 89) |
1778 | tu bolo už 714 ľudí na 4 sedliackych raliach a na šoltýstve (Kavuljak 1955, 90) |
1786 | vo februári chudobní obyvatelia osady Erdútka zo škodlivého pokrmu zo zmrznutých plodín a cyklámenu rozniesli epidemickú chorobu. V krátkom čase zomrelo 28 ľudí (Kavuljak 1955, 90) |
1787 | tu bola založená fara. (Kavuljak 1955, 90) |
1828 | tu bolo 196 domov a 982 ľudí okrem samoty Demänová (Kavuljak 1955, 90) |
1870 | tu bolo 246 domov a 1275 ľudí (Kavuljak 1955, 90) |
1910-1914 | postavili tunajší krásny polodrevený kostol v upravenom lesníckom slohu. Časť vnútorného zariadenia pochádza ešte zo starého dreveného kostolíka. (Kavuljak 1955, 90) |
1930 | tu bolo domov 408 a 2364 ľudí (Kavuljak 1955, 90) |
1940 | 483 domov a 2683 ľudí (Kavuljak 1955, 90) |