Realizované archeologické aktivity:
1947– 21. septembra A. Rajnič na upozornenie LM v Ružomberku a z poverenia riaditeľstva AÚ SAV uskutočnil obhliadku mieste nálezu bronzovej kopije, ktorú našli robotníci pri znižovaní terénu na brehu rieky Váh v rámci stavby cesty Ružomberok – Vlachy v k. ú. Liptovský Michal. V blízkom okolí nálezu neboli zistené ďalšie pamiatky. V hĺbke 100 cm je na nálezisku čistý štrk. Pravdepodobne ide o ojedinelý nález. Kopija je uložená v LM v Ružomberku. Pri vyrovnávaní cesty a znižovaní terénu bola v km 9100, na úpätí svahu pod r. k. Kostolom sv. Michala Archanjela v Liptovskom Michale, na brehu rieky Ľupčianky, robotníkmi nájdená časť mamutieho kla. Nález sa nachádzal v štrkovej vrstve v hĺbke 450 cm (Rajnič1947).
1947 – Pri budovaní novej cesty pri Liptovskom Michale v km 8900–9040 bolo podľa V. Budinského-Kričku narušené sídlisko zo strednej d. bronzovej. Okrem toho sa pri výskume objavila aj slovanská keramika (Uhlár 1961, 173, 174). V liste adresovanom povereníctvu školstva a osvety v Bratislave, zo dňa 28. augusta 1947, V. Budinský-Krička uvádza, že na sídlisku, objavenom na úpätí svahu pod r. k. kostolom vo Svätom Michale, v záreze cesty boli objavené nálezy z troch období: početné úlomky kanelovanej keramiky, jaspisové rydlo a kostené šidlo z eneolitu, črepový materiál a torzo bronzového kosáka lužickej k. a ojedinelé slovanské črepy, ktoré predstavujú najstaršie staroslovanské nálezy z Liptova. (Furman 2016, 324)
1958 – Pri kopaní základovej ryhy juhovýchodne od kostola v Liptovskom Michale sa narazilo na žiarový hrob. V minulosti boli v tejto polohe nájdené bronzové ihlice a keramika. Hoci nález žiarového hrobu nebol zdokumentovaný, predmety boli odovzdané do LM v Ružomberku (Hanuliak 1981c, 12).
1973– V auguste LM v Ružomberku uskutočnilo pod vedením V. Hanuliaka záchranný archeologický výskum na úseku diaľnice Ivachnová –Liptovský Michal. Skúmaná poloha sa nachádza severozápadne od gotického kostola na ľavom brehu Váhu, ktorú roku 1947 objavil V. Budinský-Krička. Výskumom sa odkryli dve polozemnice s nálezmi datovanými do 9. až 10. stor. (Hanuliak1999, s. 57). Rovnako sa preskúmala časť obrannej priekopy v Partizánskej Ľupči v polohe Šibenice/Sv. Ďur (pozri lokalitu 25), ktorú ohrozovali zemné práce pri rozširovaní cesty. Získaný črepový materiál zo zásypu priekopy realizátor výskumu rámcovo datuje do obdobia 11. až 12. stor. (Hanuliak1981c, s. 62).