V auguste 2007 správca farnosti v Sedliackej Dubovej p. Henryk Sitek ohlásil na Krajský pamiatkový úrad v Žiline hromadný nález mincí. Depot mincí bol nájdený aktivistami občianskeho združenia „Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM), ktoré od roku 1998 vykonáva obnovu a konzerváciu murív, kostnice a ohradného múru ruín kostola sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej.

Krajský pamiatkový úrad Žilina následne dňa 23.8.2007 zvolal konanie so stretnutím na mieste nálezu za účasti správcu farnosti, poverenej osoby ZKSM, a zástupcu Oravského múzea (z konania bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou spisu na KPÚ Žilina). Na základe výpovede poverenej osoby ZKSM – priamej účastníčky nálezu M. Kralčákovej, dobrovoľník M. Hennel dňa 3.8.2007 našiel 60 rakúskych šesťgrajciarov pri čistení koruny prístenného piliera od náletovej zelene v severozápadnom nároží priliehajúcom na vežu kostola. Mince boli podľa výpovede voľne položené na korune muriva. Je pravdepodobné, že poklad bol pôvodne uložený v rohu podkrovia, zrejme v organickom materiáli. V súčasnosti je depot mincí vo vlastníctve Oravského múzea.

Obr. 1 Časť mincí z pokladu (foto: M. Furman)

História tohto kostola spadá do 14. storočia. V roku 1397 sa spomína na tom mieste drevený kostol. Už v tomto období bol kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. Je pravdepodobné že okolo kostola sa pochovávalo už od 14. do 19. storočia. V priebehu 17. storočia kostol prešiel renesančnou prestavbou. V roku 1736 bol postavený nový kostol vedľa staršej veže (Güntherova-Mayerová 1944, 35). Z daného obdobia je loď kostola, sakristia, niekoľko otvorov s osteniami na veži a pravdepodobne aj predsieň. V tomto období bol okolo kostola postavený aj hradobný múr s dvoma reprezentačnými barokovými bránami, kostnica (osárium) a pri hlavnej barokovej vstupnej bráne dve reprezentačné kaplnky (Furman/Ďurian 2007, 3). Farnosť Sedliacka Dubová bola cirkevným strediskom obcí Horná Lehota, Dlhá, Krivá a Chlebnice až do roku 1787 kedy sa obce cirkevne osamostatnili (Huba 1997, 61).

Zdá sa, že jednou z hlavných príčin opustenia kostola na Žiari bola jeho poloha. V štátnom súpise rímskokatolíckych kostolov, fár a ich dôchodkov na Orave z roku 1766 sa o fare v Sedliackej Dubovej píše: „Kostol je murovaný, spred 20 rokov, postavený zbožnosťou veriacich a z peňazí kostola, je vybavený bohoslužobným inventárom. Je tu aj drevená kaplnka v susedstve bývania farárovho, aby sa predišlo námahe, spôsobovanej vstupom do kostola nachádzajúcom sa na vyššom návrší, nákladom farníkov roku 1725 postavená.“(Huba 1997, 33). Podľa Güntherovej-Mayerovej (1944, 35) kostol bol rozobraný v roku 1880. V rokoch 1880 až 1886 si v rámci obce farníci postavili nový neogotický chrám. Na starom kostole demontovali jeho barokový oltár a čo je viac ako zaujímavé a nepochopiteľné, strhli aj strechy z celého kostola. V súčasnosti je možné jeho stavebno-technický stav charakterizovať ako ruinu v obnove, čiastočne zakonzervovanú.

LITERATÚRA

FURMAN, Martin – ĎURIAN, Karol: Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky Sedliacka Dubová – Hrádok Ohrádza, č.ÚZPF: 2152/1-5. Žilina 2007.

FURMAN, Martin – ČAJKA, Michal – HUNKA, Ján: Depot mincí zo Sedlaickej Dubovej. I. Slovenská numizmatika XIX, Nitra 2011, s. 190-194.

GüNTHEROVA-MAJEROVÁ, Alžbeta: Dejiny a súpis výtvarných pamiatok Oravy. Martin 1944.

HUBA, Peter: Sedliacka Dubová. Dolný Kubín 1997.