Zámer obnovy mauzólea rodiny Rakovských schválený Krajským pamiatkovým úradom Žilina (ďalej len „KPÚ Žilina“) v roku 2008 riešil okrem komplexnej obnovy interiérových a exteriérových fasád aj odvlhčenie múrov kaplnky. Počas výkopových prác súvisiacich s osadením drenáže okolo objektu bol popri západnom múre zachytený kamenný múr, o ktorom stavbyvedúci  informoval Krajský pamiatkový úrad Žilina. Pracovníci KPÚ Žilina následne realizovali obhliadku zachyteného muriva, z ktorej bola vyhotovená zápisnica a zároveň zdokumentovali nález.

Metodika dokumentácie zachyteného muriva vychádza zo situácie zistenej počas stavby. Nakoľko stavebné práce neboli plánované vo väčšom rozsahu ako už boli zrealizované, KPÚ Žilina zdokumentoval archeologický nález torza kamenného muriva formou jeho začistenia a podrobnej dokumentácie zistených skutočností.

Obr. 1 Pôdorys zachyteného muriva

Celková zachytená dĺžka kamennej štruktúry bola 480 cm, šírka sa pohybovala od 30 do 55 cm. Priebeh kamennej štruktúry bol rovnobežný so západnou stenou mauzólea. Pôvodný terén má mierny sklon na juh. Severné ohraničenie, prípadne ďalšie smerovanie dokumentovaného muriva nebolo zachytené. Murivo sa na severnom okraji skúmanej plochy strácalo, nebolo však prirodzene ohraničené, na základe čoho je možné predpokladať, že pokračovalo severným smerom (obr. 1).

Južný okraj muriva sa nepodarilo zachytiť. Múr totiž pokračoval mimo plochu, do ktorej zasahovala drenáž mauzólea. Jeho ďalší priebeh však mohol pokračovať južným smerom maximálne 150 až 200 cm, keďže terén ďalej prudko klesá.

Po začistení muriva sa v severnej časti zachytil len jeden rad lomových i zaoblených kameňov s ojedinelým výskytom tehloviny. Pojivo pôsobilo nekompaktne, bolo drobivé. Cca 170 cm od južného okraja odkrytej časti kamennej štruktúry začínalo byť murivo masívnejšie a zachytil sa aj základový odskok. Kameň nad základovým odskokom v tejto časti dochovaného muriva je odlišný. Ide o pórovitý travertín. Pojivo muriva – vápenná zmes svetlo šedej farebnosti so šedohnedou pieskovou zložkou s viditeľnými spekancami vápennej zložky a kamennou drťou priemeru 10-20 mm bez rastlinných prímesí. Spodná časť muriva južnej časti je totožná s murivom v severnej časti kamennej štruktúry (lomové kamene a okrúhliaky).

Počas obhliadky výkopov okolo kaplnky  bol zistený ojedinelý novoveký materiál bez súvislosti k archeologickej kultúrnej vrstve – črepy, železný príborový nôž, fragment pôvodnej vitráže kaplnky.

Pohrebná kaplnka rodiny Rakovských je jednopodlažná, nepodpivničená stavba s pôdorysom gréckeho kríža, na južnej strane so vstavanou vežou. Postavená bola v roku 1906 v čistom neogotickom slohu (Ďurian 2007).

Interpretácia nálezu muriva je nejasná a komplikuje ju fakt, že kamenná štruktúra nebola preskúmaná komplexnejšie, kvôli limitovanému rozsahu výkopových prác. Nie je vylúčené, že ide o pôvodné ohradenie okolo cintorína kde boli pochovávaní šľachtici rodu Rakovských. Ich hlavné sídlo – renesančno-barokový kaštieľ sa nachádza totiž iba 150 metrov severne od súčasného mauzólea.

LITERATÚRA

ĎURIAN, Karol: Aktualizačný list NKP – Mauzóleum rod. Rakowských, c. ÚZPF 11562, Martin 2007.

FURMAN, Martin – REPKOVÁ, Stanislava: Dokumentácia archeologických nálezov zistených počas stavebnej činnosti v okrese Martin. In. AVANS v roku 2010, Nitra 2015, s. 95-98.