Hradisko – Partizánska Ľupča
Lokalita sa nachádza na juhozápadnom brehu vyrovnávacej bešeňovskej vodnej nádrže. Táto poloha predstavuje najvyššie položený bod v jej širokom okolí. Povrch terasy je plochý, so strmým zrázom na západ a sever. Na južnej a východnej strane sa nachádza mohutná priekopa. Vo východnej časti, v miestach pravdepodobného premostenia, sa črtali relikty dvoch objektov. Hradisko má deltovitý tvar s rozmermi približne 50 x 40 x 30 m. Celá plocha areálu hradiska bola v roku 1978 zdevastovaná exploatáciou zeme. V porušených vrstvách sa nachádzali črepy s obvodovými rytými líniami na tele, pochádzajúce z nádob vyrábaných na hrnčiarskom kruhu. V západnej časti hradiska sa počas archeologického výskumu podarilo v profile identifikovať pozostatky dvoch šikmo osadených kolov, ktoré boli súčasťou drevenej palisády datovanej na základe sprievodného materiálu do druhej polovice 15. stor. Hradisko sa vďaka svojej exponovanej polohe v stredoveku stalo neodmysliteľnou súčasťou Partizánskej Ľupče. Vďaka získanému právu meča bola určená exekučným miesto, kde sa vykonávali hrdelné rozsudky. Preto sa popri názve Hradisko v niektorých prameňoch uvádza názov Šibenice. Tretie toponymum lokality Hradisko – Sv. Ďur – je pravdepodobne najmladšie, avšak jeho pôvod nie je jasný (Furman, 2016).
O pevnôstke zvanej Hradisko v Partizánskej Ľupči Š. N. Hyroš píše:
„Ešte bola kedysi i druhá, výlučne ku Starhradu Lyptov prislúchajúca, na chotári lyptovskej Lupče, na povýšenom brehu Ďur nad Váhom, tak rečenom Hradisku, pri bývalých šibeniciach postavená pevnôstka, to jest kaštiel Sv. Ďura. Ale na tomto priestore teraz orie pluh z rumov vyčistenú pôdu, a nekdy vyoráva dávnoveké starobylosti, z ktorých nečo i „Slov. Matici“ pripadlo – napr. od D. Kussyho peniaz Hadriana Augusta a buzogáň; od J. D. Makovického kopija.“ (Hyroš 1876, 17)
„O ľupčanskom Hradišti Dúr jest tradicia: že na tom vršku pri šibeniciach bol kláštor. Tam už niet z toho žiadneho znaku, ale listiny svečia, že tam bol kaštiel (castrum, castellum). Listináreň lypt. Ľupče má z roku 1434 a z roku 1437 dve listiny od Jána Huňadského, na riaditeľa tohože kaštiela, totiž Rehora grófa Korbávie vydané.“ (Hyroš 1876, 32)
Vodný hrádok pri Ľupči
Z katastra obce Partizánska Ľupča je zo staršej literatúry známa poloha nazývaná ako “Vodný hrádok”, ktorú do literatúry uviedol J. Neudeck takto:
„Mimo obce leží okrúhle opevnenie chránené z jednej strany potokom, z druhej močiarom. Cestou po hrádzi je cez násyp jednu siahu široký prístup do opevnenia. Ochranný val je jeden a pol siahy vysoký a v korune jednu siahu široký. Ohradený priestor táboriska je viac ako o pol siahy zvýšený nad okolitý močiar – teraz sa používa ako lúka. Vnútri táboriska je dve siahy vysoký pahorok. V našej krajince je to jediný mne známy vodný hrádok.“ (Neudeck 1880, 58)
Z tejto polohy nepoznáme žiaden datovací materiál, ktorý by bližšie definoval jej charakter a účel. Väčšiu časť roka je neprístupná z dôvodu enormnej vlhkosti. V každom prípade stojí za to, aby sa v budúcnosti archeologický potenciál tejto záhadnej lokality vedeckými metódami overil (Furman, 2016).